tag:blogger.com,1999:blog-22671734419360205772024-03-05T10:08:31.343-08:00..:: Online Awaliya Krushi Seva Kendra Washim::..Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comBlogger53125tag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-4426155240787747882018-01-02T05:36:00.003-08:002018-01-02T05:36:28.724-08:00शेळीपालन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: #efefef; color: #171717; font-family: Verdana, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 21px;">शेळी ही गरीबाची गाय मानली जाते. कारण तिला राहण्यासाठी कमी जागा लागते, तिचा खुराक कमी असतो. शेळीचे दुध आरोग्यदृष्ट्या लाभदायक ठरते. मत्स्य शेतीचा कृषि उद्योगांमध्ये महत्त्व फार असते. ओली मासळी आणि सुकी मासळी असे दोन प्रकार असतात. त्याचा हॉटेल उद्योगासाठी मोठी मागणी आहे. माशांचे अनेक प्रकार असून मत्स्यशेती ही कृत्रिमरित्यासुद्धा केली जाते. अशा प्रकारे शेती हा कृषि विषयक उद्योगांचा पाया आहे.भारतीय औद्योगिक विकासाला हातभार कृषि विषयक उद्योगातून मिळतो. </span><br />
<span style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">भारतामध्ये विशेषतः ग्रामीण भागात अल्प भू – धारक, अत्यल्प भू – धारक, शेतमजूर व इतर गरीब कुटुंबे आपले आर्थिक जीवनमान सुधारण्यासाठी संकरित गायी पाळणे, कुक्कुटपालन यांसारखे जोड व्यवसाय करतात. शेळीपालन हा त्यापैकी एक अत्यंत फायदेशीर पूरक व्यवसाय आहे. थोडया श्रमात जास्तीत जास्त आर्थिक लाभ मिळवून देणारा हा व्यवसाय आहे.</span><br style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;" /><b style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">शेळीपालनाची वैशिष्टये </b><br />
<ul style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 1.4; margin: 0.5em 0px; padding: 0px 2.5em;">
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळी कुठल्याही हवामानात जगू शकते. विशेषतः उष्ण व कोरडया हवामानात शेळीची वाढचांगली होते. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळीच्या आहारात मुख्यत्वेकरून झाडांचा पाला असतो. त्यात बाभूळ, चिंच, पिंपळ, शेवरी, बोर, अंजन यांचा समावेश होतो.</li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळीसाठी जागा कमी लागते. भांडवल कमी लागते. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळीचा गर्भकाळ इतर दुभत्या पाळीव जनावरांच्या गर्भकाळापेक्षा कमी म्हणजे १५० दिवस इतक्या कालावधीचा असतो व भाकडकाळ कमी असतो.</li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळीचे दुध पचनास हलके असते व लहान मुलांना देण्यासाठी अधिक उपयुक्त असते. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळीच्या लेंडीखताला सेंद्रीय खत म्हणून फार किंमत आहे. टाक शेळी वर्षाला २०० किलो लेंडीखत देते. </li>
</ul>
<b style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">शेळ्यांचे व्यवस्थापन </b><br />
<ul style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 1.4; margin: 0.5em 0px; padding: 0px 2.5em;">
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेळ्यांना मोठया गोठयांची आवश्यकता नसते. उसाचे पाचट किंवा गवत वापरून तयार केलेले छप्पर, ऊन वाऱ्यापासून आडोसा होण्याइतपत चार फुट उंचीची भिंत व त्या ठिकाणी खाद्याची व्यवस्था इत्यादी सोयी असलेला गोठा शेळ्यांकरिता उत्तम आहे. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">बंदिस्त जागा प्रत्येकी १२ चौ. फुट व मोकळी जागा प्रत्येकी २५ चौ. फुट असावी. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">खाद्याचे प्रमाण साधारणतः प्रतिदिनी हिरवा चारा तीन – चार किलो, वाळलेला चारा राक किलो. टाक लीटर पेक्षा जादा दुध देणाऱ्या शेळ्यांना १०० ते २०० ग्रामपर्यंत खुराक देणे आवश्यक आहे. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">शेवरी, अंजन, हदगा, बाभूळ, सुबाभूळ, बोर, वड व पिंपळ झाडांचा पाला व फळे शेतीला आवडतात. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">प्रत्येक शेळीस दर दिवशी तीन ते चार लीटर पाणी प्यावयास लागते. </li>
</ul>
<b style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">करडांची जोपासना </b><br />
<ul style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 1.4; margin: 0.5em 0px; padding: 0px 2.5em;">
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">करडू जन्माला आल्यानंतर नाळ कापणे, नख्या कोरणे व सहा तासांच्या आत पहिले दुध पाजणे महत्वाचे आहे. </li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">करडू जन्माला आल्यानंतर पहिल्या २४ तासांत पिईल तेवढा चिक त्यास पिऊ देणे आवश्यक असते.</li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0px;">करडयाच्या वजनाच्या राक अष्टमांश इतका चीक प्रत्येक दिवशी त्यास पाजणे गरजेचे आहे.</li>
</ul>
<span style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">म्हणून शेळीपालन कमी जोखमीचा आणि उत्तम आर्थिक लाभ मिळवून व्यवसाय देणारा आहे. </span><br />
<h1 style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; margin: 0px; position: relative;">
शेळ्यांच्या जाती</h1>
<span style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">महाराष्ट्रात व महाराष्ट्राबाहेर मिळून शेळ्यांच्या विविध जाती आढळतात. मांस व दूध देणाऱ्या जातींमध्ये महाराष्ट्रातील उस्मानाबादी, उत्तर-प्रदेशातील बारबेरी व जमनापारी, गुजरातमधील मलबारी, मेहसाना व झालावाडी, राजस्थानातील सिरोही, अजमेरी व कच्छी तर पंजाबातील बीटल सारख्या जातींचा समावेश होतो.</span><br style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;" /><b style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">शेळी: जातीनिहाय वैशिष्ट्ये</b><br style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;" /><span style="background-color: #66bb33; color: #333333; font-family: Georgia, Utopia, 'Palatino Linotype', Palatino, serif; font-size: 14.49px; line-height: 21.735px;">महाराष्ट्रातील उस्मानाबादी शेळ्या त्यांच्या मांस व दुधासाठी सर्वदूर प्रसिद्ध आहेत. या शेळ्या भराभर वाढतात व वर्षभरातच ४०-५० किलो वजनाच्या होतात. या शेळ्यांमध्ये जुळे होण्याचे प्रमाण जास्त असल्याने त्या पाळण्यासाठी सर्व अंगाने परवडतात. जातिवंत उस्मानाबादी शेळ्या या रंगाने काळ्या असतात, तसेच त्यांची शिंगे मागच्या बाजूने वळलेली असतात. या शेळ्यांचे कान लांब असून त्यांवर ठिपके असतात.कोकणातील शेळ्यांमध्ये स्थानिक सुधारणा करून कोकण कन्याळ ही नवीन जात विकसित करण्यात आली आहे. या जातीचा पूर्ण वाढीचा बोकड ५२ तर शेळी ३२ किलो वजनाची भरते. कोकण कन्याळ शेळी १७ व्या महिन्यात पिलाला जन्म देते.या शिवाय मांस उत्पादनासाठी आसाम डोंगरी, काळी व तपकिरी बंगाली, मारवाडी, काश्मिरी, गंजभ या जाती चांगल्या आहेत</span></div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-73932394404753651342017-12-31T01:41:00.001-08:002017-12-31T01:41:27.965-08:00शेळीपालन : अत्यल्प खर्चात करता येणारा कृषि पुरक उद्योग<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 20px; line-height: 1; margin: 0px 0px 16px; text-align: justify;">
शेळीपालन आणि भारत</h2>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 16px; text-align: justify;">
</div>
<ul style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin: 0px 0px 25px; padding: 0px 0px 0px 25px; text-align: justify;">
<li style="box-sizing: border-box;">जगात एकंदर 620 दशलक्ष शेळया असून त्यापैकी 123 दशलक्ष शेळया भारतात आहे.</li>
<li style="box-sizing: border-box;">देशातील दुध, मांस, व कातडीच्या एकंदर उत्पादनापैकी 3 टक्के दुध 45 ते 50 टक्के मांस तर 45 टक्के कातडी शेळयापासून मिळते.</li>
<li style="box-sizing: border-box;">आपल्या देशात शेळयापासून वर्षाकाठी 2 दशलक्ष टन मांस मिळते तर पश्मिना जातीच्या शेळीपासून लोकरही मिळते.</li>
</ul>
<h2 style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 20px; line-height: 1; margin: 0px 0px 16px; text-align: justify;">
शेळयांच्या जाती</h2>
<ul style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin: 0px 0px 25px; padding: 0px 0px 0px 25px; text-align: justify;">
<li style="box-sizing: border-box;">दूध उत्पादन देणाऱ्या शेळींच्या जाती – जमनापरी बिंटल सुर्ती, मारवाडी, बारबेरी इत्यादी.</li>
<li style="box-sizing: border-box;">लोकरी उत्पादन देणाऱ्या शेळींच्या जाती – बिटल, उस्मानाबादी, सुर्ती, अजमेरी, इत्यादी.</li>
<li style="box-sizing: border-box;">विदेषी जातीच्या शेळया उदा. सानेन ,टोने,बर्ग,अल्पाईन,एम्लोन्यूबियन,अंगोरा इत्यादी सुधारित जाती फारच झपाटयाने वाढतात.</li>
<li style="box-sizing: border-box;">अफ्रिकेतील बोयर जातीच्या शेळया वजनदार असून नराचे सरासरी वजन 100 ते 125 किलो तर मादीचे सरासरी वजन 90 ते 100 किलो असते.</li>
<li style="box-sizing: border-box;">आपल्याकडे शुध्द जातीच्या शेंळया वापरावयाच्या असल्यास उस्मानाबादी किंवा संगमनेरी शेळया वापराव्या संकरित शेळया वापरल्यास अधिक उत्पन्न मिळते.</li>
</ul>
<h4 style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1; margin: 0px 0px 16px; text-align: justify;">
मांसासाठी व दूधासाठी उत्तंम जाती</h4>
<ul style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin: 0px 0px 25px; padding: 0px 0px 0px 25px; text-align: justify;">
<li style="box-sizing: border-box;">उस्मानाबादी- अर्धबंदीस्त शेळीपालनासाठी उपयुक्त[मांसासाठी]</li>
<li style="box-sizing: border-box;">संगमनेरी – अर्धबंदीस्त शेळीपालनासाठी उपयुक्त[मांसासाठी व दूधासाठी]</li>
<li style="box-sizing: border-box;">सिरोही – अर्धबंदीस्त शेळीपालनासाठी उपयुक्त[मांसासाठी व दूधासाठी]</li>
<li style="box-sizing: border-box;">बोएर – बंदीस्त शेळीपालनासाठी उपयुक्त[मांसासाठी]</li>
<li style="box-sizing: border-box;">सानेन- बंदीस्त शेळीपालनासाठी उपयुक्त[दूधासाठी]</li>
<li style="box-sizing: border-box;">कोकण कन्याळ: अर्धबंदीस्त शेळीपालनासाठी उपयुक्त[मांसासाठी]</li>
</ul>
<h2 style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 20px; line-height: 1; margin: 0px 0px 16px; text-align: justify;">
बंदीस्त शेळीपालन</h2>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 16px; text-align: justify;">
शेळयांची चरण्याची पध्दत इतर गुरांप्रमाणे म्हणजे गाय, म्हैस मेंढी, यापेक्षा वेगळी असून त्या प्रत्येक झाडाचे झुडपाचे कोवळे शेंडे खातात त्यामुळे झाडांची वाढ खुंटते या प्राण्यामुळे जंगलांचा -हास होत आहे असा सर्व साधारण समज आहे व तो काही प्रमाणात खराही आहे. जर आपण शेळयांना जंगलात चरण्याकरीता न सोडता त्यांचे बंदिस्त संगोपन केले तर त्यांची झपाटयाने वाढ होते.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 16px; text-align: justify;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #2d2d2d; font-family: Hind, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 16px; text-align: justify;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अर्धबंदीस्त शेळीपालनाची आवश्यकता –</strong><strong style="box-sizing: border-box;"><br style="box-sizing: border-box;" /></strong>अर्धबंदिस्त शेळीपालन म्हणजे चराऊ कुरणांचे उपलब्धतेनुसार शेळ्यांना पाच ते सात तास बाहेर चारून संध्याकाळी गोठ्यात आल्यावर थोडाफार चारा तसेच पूरक आहार देऊन शेळीपालन करणे. या पद्धतीमध्ये शेळ्यांचा आहारावरचा खर्च 60 ते 70 टक्के कमी होतो. बागायती भागात जेथे चराऊ कुरणांचा तुटवडा आहे, तेथे हे शेळीपालन शक्य होते.</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-84068518028972708752015-12-15T06:07:00.002-08:002015-12-15T06:07:36.603-08:00हिरव्या चाऱ्यापासून तयार करा पोषक मुरघास<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 22px; font-stretch: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative;">
<a href="http://mydreamfarming.blogspot.in/2013/11/blog-post_3595.html" style="color: #bcff00; text-decoration: none;">हिरव्या चाऱ्यापासून तयार करा पोषक मुरघास</a></h3>
<div class="post-header" style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 10.8px; line-height: 1.6; margin: 0px 0px 1.5em;">
<div class="post-header-line-1">
</div>
</div>
<div class="post-body entry-content" id="post-body-6323430941965371526" itemprop="description articleBody" style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 1.4; position: relative; width: 680px;">
<div dir="ltr" trbidi="on">
सर्वसाधारणपणे नोव्हेंबर ते डिसेंबर या काळात मुरघास बनवण्याचे नियोजन करावे. कारण या काळात हिरवा चारा मुबलक प्रमाणात उपलब्ध असतो. तयार झालेल्या मुरघासाची उपलब्धता फेब्रुवारी ते मे या काळादरम्यान होऊ शकते.<br />- मुरघास बनविण्यासाठी एकदल (तृणधान्य) पिके जसे की मका, ज्वारी, बाजरी, ओट आणि गवत पिके तसेच द्विदल (डाळवर्गीय) पिके जसे की लुसर्ण, चवळी, बरसीम, गवार, वाल आणि पावटा यांचा वापर करावा.<br />- एकदल पिकांच्या चाऱ्यामध्ये कार्बोदकाचे प्रमाण जास्त असल्यामुळे चांगल्या प्रतीचा मुरघास तयार होतो. त्यासाठी मका हे चांगले पीक आहे.<br />- द्विदल पिकांच्या चाऱ्यांमध्ये प्रथिने व खनिजांचे प्रमाण जास्त असते.<br />- या व्यतिरिक्त हिरव्या चाऱ्याच्या बरोबरीने कृषी उद्योगातील टाकाऊ पदार्थ, फळे व भाजीपाल्यातील टाकाऊ पदार्थांचा वापरून चांगल्या प्रतीचा मुरघास तयार करता येतो. अशा प्रकारच्या मुरघासामध्ये कमीत कमी 40 ते 50 टक्के चारा पिके असावीत.<br /><br /><b>मुरघास बनवण्याच्या पद्धती - </b>अ) पारंपरिक पद्धती -<br />- जमिनीत मुरघास तयार करण्यासाठी योग्य आकाराचे खड्डे करावेत.<br />- सायलोपीट - जमिनीखालील सिमेंट कॉंक्रीटसहित व विरहित खड्डे.<br />- बंकर सायलो - जमिनीखालील किंवा जमिनीवरील सिमेंट कॉंक्रीटसहित व विरहित खड्डे.<br />- टॉवर सायलो - जमिनीवरील टॉवरवरील पारंपरिक पद्धतीने मोठ्या प्रमाणात मुरघास तयार करता येतो.<br /><br />ब) आधुनिक पद्धती -<br />1) प्लॅस्टिक बॅग सायलेज -<br />विविध क्षमतेच्या व गुणवत्तेच्या प्लॅस्टिक बॅग वापरून उच्च प्रतीचा मुरघास तयार करता येतो. अशा प्रकारच्या प्लॅस्टिक बॅगा 5 किलो, 10 किलो, 50 किलो, 100 किलो, 500 किलो, 1000 किलो अशा प्रमाणात उपलब्ध आहेत. या बॅगचा आकार हा आयातकार, चौरस, गोलाकार असतो. अशा प्रकारच्या बॅगा वारंवार वापरात येऊ शकतात. हाताळायलाही सोप्या असतात.<br /><br />2) ड्रम सायलेज -<br />काही ठिकाणी वेगवेगळ्या क्षमतेचे प्लॅस्टिक ड्रम वापरून मुरघास बनवता येतो. प्लॅस्टिक ड्रमची क्षमता 100 ते 300 लिटरपर्यंत असते. ज्या ठिकाणी छोट्या प्रमाणात मुरघास तयार करावयाचा आहे आणि साखळी पद्धतीने वापर करावयाचा आहे, त्या ठिकाणी ही पद्धत अतिशय उपयुक्त आहे.<br /><br />3) बांबू सायलो -<br />ज्या ठिकाणी मुबलक प्रमाणात बांबू उपलब्ध असतात, त्या ठिकाणी अशा प्रकारचे बांबू सायलो बनवले जातात. सर्वसाधारणपणे 5 मीटर x 5 मीटर x 5 मीटर आकाराची बांबूची चौकट तयार करावी. या चौकटीच्या आतून 150 ते 200 मायक्रॉन जाडीचा प्लॅस्टिकचा कागद अंथरावा. त्यामध्ये साधारणतः 1000 ते 1500 किलोपर्यंत मुरघास तयार होतो.<br /><br /><b>मुरघास तयार करण्याची प्रक्रिया -</b>- चारापिकाचे साधारणपणे 1 ते 2 इंच लांबीचे कुट्टी यंत्राच्या साह्याने तुकडे करून घ्यावेत.<br />- मुरघासासाठी तयार केलेल्या खड्ड्यामध्ये प्रथमतः प्लॅस्टिकचा कागद सर्व बाजूंनी अंथरावा. त्यावर चारा पिकाच्या कुट्टीचा थर पसरवावा.<br />- इतर पद्धतीमध्ये चारापिकाची कुट्टी बॅगेत किंवा ड्रममध्ये किंवा बांबूच्या चौकटीत व्यवस्थित भरायला सुरवात करावी.<br />- मुरघास बनत असताना आंबवण प्रक्रियेला मदत करण्यासाठी आम्ल तयार होत असते. त्यासाठी काही उपायकारक जिवाणूंची गरज असते म्हणून अशा प्रकारचे जिवाणू जर कुट्टीबरोबर मिसळले तर मुरघास लवकर व उत्तम दर्जाचा तयार होतो. त्यासाठी अशा प्रकारचे जैविक संवर्धक आजकाल बाजारात उपलब्ध असतात. त्यांचा योग्य वापर चांगल्या दर्जाचा मुरघास होण्यासाठी आपण करू शकतो.<br />- मुरघास तयार करण्यासाठी कुट्टीवर युरिया, मीठ, उसाची मळी किंवा गूळ आणि खनिज मिश्रण हे पदार्थ वापरून योग्य प्रक्रिया केल्यामुळे मुरघासाची प्रत वाढवण्यास मदत होते.<br />प्रतिटन कुट्टी केलेल्या हिरव्या चाऱ्यावर प्रक्रिया करण्यासाठी पदार्थ ः<br />- युरिया - 1 किलो<br />- मीठ - 1 किलो<br />- उसाची मळी किंवा गूळ - 2 किलो<br />- खनिज मिश्रण - 1 किलो<br />वरील घटक वेगवेगळे मोजून घेऊन 10 ते 15 लिटर पाण्यामध्ये विरघळून त्याचे मिश्रण करावे. तयार झालेले मिश्रण कुट्टीवर शिंपडावे. चाऱ्याचा थर चांगला दाबून घ्यावा.<br />- कुट्टी व वरील मिश्रणाचे थरावर थर व्यवस्थित पसरवून कुट्टी व्यवस्थित दाबून घ्यावी. जेणेकरून त्यामध्ये हवा राहणार नाही. थर भरताना पायाने किंवा घूमस वापरून त्यातील हवा बाहेर काढावी. जर हवा आत दबून राहिली तर त्यामध्ये बुरशी होऊन मुरघासाची प्रत कमी दर्जाची होऊ शकते.<br />- खड्डा / ड्रम / बॅग / बांबू सायलो इत्यादी व्यवस्थित भरल्यानंतर त्यावर प्लॅस्टिकचा कागद झाकून उपलब्ध असणारा पालापाचोळा, उसाचे पाचट किंवा वाळलेले गवत इत्यादी थर पसरून आच्छादन करावे.<br />- अशा प्रकारे तयार केलेल्या आच्छादनावर 4 ते 5 इंचांच्या मातीचा थर द्यावा. जेणेकरून हवाबंद स्थिती व्यवस्थित होईल. गरज भासल्यास वरून परत एकदा प्लॅस्टिक कापड झाकावे, त्यामुळे पावसाचे पाणी मुरघासामध्ये जाणार नाही.<br />- हवाबंद केलेला मूरघास हा 40 ते 50 दिवस ठेवल्यास चाऱ्यामध्ये आंबवण्याची प्रक्रिया पूर्ण होऊन उत्तम दर्जाचा मुरघास तयार होतो.<br /><br /><b>अशी होते मुरघासाची प्रक्रिया - </b>- मुरघास तयार होताना वेगवेगळ्या प्रक्रिया होऊन चारा आंबवला जातो. हिरव्या चाऱ्याच्या पेशींमध्ये मुरघास तयार होताना श्वसन प्रक्रियेचा वेग जास्त असतो. या श्वसन प्रक्रियेत प्राणवायूचा उपयोग केला जातो. हवाबंद स्थितीत प्राणवायू संपुष्टात आल्यानंतर बुरशीची वाढ होऊ शकत नाही. काही प्रकारचे जीवाणू चाऱ्यातील शर्करा व कार्बोदके यांचा वापर करून मोठ्या प्रमाणावर आम्ल तयार करतात.<br />- लॅक्टिक ऍसिड आम्ल प्रामुख्याने मोठ्या प्रमाणात होते, तसेच ब्युटिरिक ऍसिड, ऍसिटिक ऍसिड ही अल्पशा प्रमाणात तयार होतात. या आम्लांच्या सान्निध्यात असलेल्या जिवाणूंची वाढ होत नसल्यामुळे चारा कुजत नाही. आम्लांचे प्रमाण वाढल्यामुळे कुजण्याची प्रक्रिया थांबते. आंबवण्याची प्रक्रिया वाढते.<br /><br /><b>मुरघासाची प्रत - </b>- मुरघास बनविण्याच्या प्रक्रियेमध्ये तयार होणाऱ्या आम्ल व अल्कोहोलमुळे मुरघासाला गोड-आंबट असा सुगंध व चव येते, त्यामुळे जनावरे अशा प्रकारे तयार झालेला मुरघास चवीने व आवडीने खातात.<br />- उत्तम प्रतीचा मुरघास सोनेरी पिवळसर रंगाचा असतो.<br /><br /><b>मुरघासाचे फायदे - </b>- पावसाळ्यामध्ये आवश्यकतेपेक्षा अधिक उत्पादित झालेला हिरवा चारा मुरघासाच्या माध्यमातून टिकवून ठेवून उन्हाळ्यातील हिरव्या चाऱ्याची कमतरता भरून काढता येते.<br />- हिरवा चारा कापून जनावरांना खाऊ घालताना त्यातील काही अन्नघटकांचे होणारे नुकसान मुरघासाच्या माध्यमातून टाळता येऊ शकते.<br />- महत्त्वाच्या अन्नद्रव्यांचा पुरवठा होऊन दूध वाढण्यास व दुधामध्ये सातत्य टिकून राहण्यास मदत होते. जनावरांची भूक वाढते.<br />- जनावरांना लागणाऱ्या खुराकाची बचत होऊन खाद्यावर होणाऱ्या खर्चामध्ये बचत होते.<br />- यातील तयार होणाऱ्या विविध आम्लांचा उपयोग शरीर पोषणासाठी होतो. वाळलेल्या चाऱ्यातील असणाऱ्या अन्नघटकांची कमतरता भरून निघते.<br />- मुरघास बनविण्याच्या पद्धतीमुळे पिकाखालील क्षेत्र मशागतीसाठी लवकर उपलब्ध होते. दुबार पीक घेणे शक्य होते.<br /><br /><b>मुरघासासाठी चारा पिकांची निवड - </b>- मुरघासासाठी चारा पिकांची निवड करताना ते पीक लवकर फुलोऱ्यात येणारे व लवकर तयार होणारे असावे.<br />- पीक हिरवे आणि लुसलुशीत असावे. पिकाची फुलोरा येण्याआधीची अवस्था पीक कापणीसाठी योग्य असते.<br />- मुरघासासाठी निवडलेल्या पिकाचे खोड भरीव असावे. भरीव खोडाचे तुकडे व्यवस्थित होतात. अशा प्रकारच्या पिकांच्या खोडात भरपूर शर्करा व कार्बोदके असतात.<br />- मुरघासासाठी वापरण्यात येणाऱ्या चारा पिकामध्ये कापणीच्या वेळी पाण्याचे प्रमाण 60 ते 65 टक्क्यांपेक्षा जास्त नसावे. जर पाण्याचे प्रमाण 60 ते 65 टक्क्यांपेक्षा जास्त असेल तर 4 ते 5 तास पीक उन्हात वाळू द्यावे जेणेकरून त्यातील पाण्याचे प्रमाण कमी होईल.<br /><br /><b>मुरघास द्यावयाची पद्धत - </b>- 50 ते 60 दिवसांनी तयार झालेला मुरघास उघडल्यानंतर काही वेळ तसाच उघडा ठेवावा. आवश्यकतेनुसार हवा तेवढाच मुरघास काढून घ्यावा. मुरघास काढून घेतल्यानंतर उरलेला मुरघास प्लॅस्टिकच्या कागदाने परत तसाच झाकून ठेवावा.<br />- सर्वसाधारणपणे दिवसाला प्रत्येक गाईस 20 ते 25 किलो मुरघास द्यावा. मुरघासाचे प्रमाण दूध देण्याच्या क्षमतेवर व हिरव्या चाऱ्याच्या उपलब्धतेवर अवलंबून असते.<br />- आपल्या आवश्यकतेनुसार खड्डा करावा. साधारणपणे 1 फूट x 1 फूट x 1 फूट आकाराच्या खड्ड्यात 15 ते 16 किलो मुरघास मावतो.<br /><br />संपर्क - (020) 26926248/26926265<br />(लेखक बायफ डेव्हलपमेंट रिसर्च फाउंडेशन, मध्यवर्ती संशोधन केंद्र, उरुळी कांचन, पुणे येथे कार्यरत आहेत.)</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-73238718487745010962015-12-15T06:04:00.002-08:002015-12-15T06:04:31.825-08:00भूईमूग शेंगा तोडणी यंत्र<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<b><span style="color: red; font-size: large;"><span style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif;"><span style="line-height: 18.48px;">भूईमूग शेंगा तोडणी यंत्र</span></span><span style="background-color: #5d5d24; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; line-height: 18.48px;"> </span></span></b><br />
<span style="color: red; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: large;"><span style="line-height: 18.48px;"><b><br /></b></span></span><img height="225" src="http://asset.starnews.in/uploads/2011/05/a34f767d52b789c69a92f09716754280_full.jpg" style="background: rgb(255, 255, 255); border: 1px solid rgb(235, 235, 235); box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.0980392) 1px 1px 5px; color: white; float: left; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px; padding: 5px;" width="300" /><span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;"><br /></span><br />
<span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;">उन्हाळी हंगामात भुईमूग आणि सूर्यफुलासारखी पीके काढणीसाठी एकाच वेळी येतात. ही पीके काढल्यानंतर त्याच्या शेंगा वेगळ्या करताना मजुरांची मोठी टंचाई भासते. यावर मात करण्यासाठी कोल्हापूर जिल्ह्यातल्या कृष्णा चरापले यांनी भुईमूगाच्या शेंगा तोडणारे आणि सुर्यफुलाची मळणी करणारे यंत्र बनवले आहे. या यंत्रामुळे त्यांचे भुईमूग आणि सूर्यफुलाच्या काढणीचे काम सोपे झाले आहे. </span><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;">रसायनशास्त्राचे पदवीधर असलेले कृष्णाभाऊ चरापले हे भोगावती हायस्कूलचे मुख्याध्यापक आहेत. पंचक्रोशीत ते के बी या नावाने प्रसिद्ध आहेत. विज्ञान शिक्षकाचा पिंड आणि हाडाचा शेतकरी यामुळे शेतात काम करताना येणाऱ्या अडचणींकडे बघण्याची वेगळी दृष्टी त्यांना लाभली होती. त्यांच्या भागात उन्हाळी भुईमूग आणि सूर्यफुलाची शेती केली जाते. काढणीला मजुर न मिळणे हे शेतकऱ्यांच्या पाचवीलाच पुजलेले. के.बी यांनी यावर उपाय शोधायचे ठरवले. त्यांनी २००५मध्ये सायकलचे भाग वापरून शेंगा तोडणारे यंत्र बनवले. यामधील अडचणींची सुधारणा करत २००८ मध्ये पॅडलवर चालणारे शेंगा फोडणी यंत्र तयार झाले.</span><img height="225" src="http://asset.starnews.in/uploads/2011/05/307fd7f231593cf189b68d28f91f63bb_full.jpg" style="background: rgb(255, 255, 255); border: 1px solid rgb(235, 235, 235); box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.0980392) 1px 1px 5px; color: white; float: right; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px; padding: 5px;" width="300" /><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;">या यंत्राला जाळीचा अडीच फूट लांब आणि एक फूट व्यास असणारा ड्रम बसवला आहे. या ड्रमवर एक बाय एक इंचाची जाळी बसवण्यात आली आहे. या जाळीवर आडव्या पट्ट्या बसवण्यात आल्या आहेत. यावरच भूईमूगाच्या शेंगा किंवा सोयाबीनची मळणी केली जाते. हा ड्रम एका स्टँन्डवर फिट करण्यात आला आहे. याला नऊ आणि दिड इंची गिअर बसवण्यात आलेत. पायडल दाबून शाप्टद्वारे गिअरला गती मिळते आणि ड्रम वेगाने फिरतो. या फिरणाऱ्या ड्रमवरच्या जाळीत अडकून शेंगा वेगळ्या होतात. एका एकरातील शेंगा तोडायचे काम तीन मजूर चार दिवसांत पूर्ण करू शकतात. </span><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;">तीन मजूर एका दिवसात या यंत्राच्या सहाय्याने २५० ते ३०० किलो शेंगा तोडण्याचे काम सहज करतात. हेच काम हाताने करायचे झाल्यास एक मजुर दिवसात ३० ते ५० किलो शेंगा तोडू शकतो. या यंत्राच्या सहाय्याने सूर्यफुलाची मळणी करायची असल्यास ३ मजूर ४ दिवसांत एक एकरातल्या सुर्यफूलाची मळणी करु शकतात. याउलट मजुरांनी या यंत्राशिवाय हाताने एक एकरातल्या सुर्यफूलाची मळणी करायचे झाल्यास ३ मजुरांना १० दिवसांचा कालावधी लागतो. या यंत्रामुळे शेतकऱ्यांचे एकरी १.५ ते २ </span><img height="225" src="http://asset.starnews.in/uploads/2011/05/085eb936662a0f7cc2d02d0ad3af02f5_full.jpg" style="background: rgb(255, 255, 255); border: 1px solid rgb(235, 235, 235); box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.0980392) 1px 1px 5px; color: white; float: left; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px; padding: 5px;" width="300" /><span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;">हजार रुपयांची बचत होते. शिवाय वेळ आणि कष्टांची सगळ्यात जास्त बचत होते. </span><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><br style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;" /><span style="background-color: #5d5d24; color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13.2px; line-height: 18.48px;">या भूईमूग तोडणी यंत्रामुळे कृष्णा चरापले यांना गेल्यावर्षी नॅशनल इनोव्हेशन फौंडेशन संस्थेने नवसंशोधनाचे प्रमाणपत्र दिले. माजी राष्ट्रपती अब्दुल कलाम यांनीही एका प्रदर्शनात त्यांचे कौतुक केले. चपराले यांनी परिसरातल्या शेतकऱ्यांसाठी या मशिनची निर्मिती केली. त्याची विक्री ते अवघ्या पाच हजार रूपयांत करतात. त्यामुळे इथल्या शेतकऱ्यांचे कष्ट, वेळ आणि पैसै वाचण्यात मदत झाली आहे. त्यांनी केलेल्या संशोधनाला जास्तीत जास्त प्रोत्साहन मिळायला हवे. यामुळे के. बी. यांच्यासारखे असंख्य संशोधक देशातल्या कोट्यावधी शेतकऱ्यांचे श्रम कमी करतील हे नक्की...</span></div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-56145273132563022362014-10-16T04:10:00.000-07:002014-10-16T04:10:39.503-07:00गाई-म्हशींचा स्तनदाह <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;">गाई-म्हशींचा स्तनदाह</span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> :<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">गाई-म्हशींचा स्तनदाह </span></b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">हा एक असा रोग आहे जो कि प्रायः अधिक दुध देणा-या जनावरांना भेडसावतो. या रोगामध्ये दुधाळ जनावरांचा ओवा / सड सुजतात आणि दुधात खराबी येते. कधी-कधी ओवा दुःखदायक होतो तसा तो गरम देखील जानवतो. स्तनदाह रोगास ग्रामिन भगात थन रोग किंवा दुधात खराबी येणे असे म्हणतात. अधिकतर हा रोग विभिन्न प्रकारच्या जीवाणुंद्वारा उद् भवतो जे कि जनावरांच्या सडांवर जमा होतात आणि ओव्यास झालेल्या इजा अथवा घाव यामध्ये किंवा सडांच्या छीद्रात पोहचतात व कासेमध्ये प्रवेश करतात यासाठी खाली दिलेल्या आकृतीचा अभ्यास करा.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;">या रोगाचे तीन प्रकार आढळतात</span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> :<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१) लक्षण रहीत रोग- </span></b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">या रोगाचे निधान दूधाचे परिक्षण केल्यावरच होते कारण या प्रकारच्या बाधेत स्तन सुजत नाहित किंवा दुधात कोणतीही खराबी दीसत नाही. हा रोग जास्त </span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">नुकसानदायक असतो.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२)</span></b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> <b>लक्षण सहीत रोग- </b>या रोगबाधेत ओव्याची सुज, दूध नासणे (फाटणे) व पुष्कळदा दूध अतिशय पातळ आणि पिवळे इत्यादि लक्षणे आढळतात.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३) जुनाट रोग-</span></b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> या रोगात जनावरांच्या ओव्यात रोगकारक जंतु दिर्घ काळ पर्यंत वास्तव्य करुन आपली संख्यात्मक वाढ करित असतात तथा दुध तयार करणा-या ग्रंथींचा नाश करतात. ओवा आकाराने लहान व कडक होतो.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;">औषधोपचार</span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> :<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">हा रोग समजल्या बरोवर पशु चिकित्सकाशी तात्काळ संपर्क करुन आजारी जनावरांचा लवकर उपचार करायला हवा अन्यथा या बाधेत दुध तयार करणा-या पेशींमधे खराबी येते आणि दूध निर्मिती थांबते.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;">रोगनियंत्रण</span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> :<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">१)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">जनावरे आणि गोठे स्वच्छ ठेवा.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">२)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">जनावरांच्या सडाला इजा होवू दऊ नका.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">३)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">दूध काढण्यापूर्वी कास व सडांना स्वच्छ पाण्याने धुऊन काढा.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">४)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">दूध काढण्यापूर्वी आपले हात स्वच्छ धुऊन घ्या.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">५)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">ज्या सडात खराबी आहेत त्या सडाचे दुध शेवटी काढा व ते उपयोगात आणु नका.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">६)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">दूध काढल्यानंतर सड जिवाणु रोधक (अँन्टीसैपटीक) द्रावण (पोलीसान- डी , सोडीयम हाइपोक्लोराइड, अथवा क्लोरहैक्सीडीनच्या (सॅव्हलॉन) ०.५% द्रवणाने दररोज दूध दोहल्यानंतर </span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">टीट- डीप करायला हवे.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 0in;">
<span lang="MR" style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;">७)<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;"> </span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">दूध दोहन पश्चात जनावर किमान अर्धा तास उभे राहिल याची दक्षता घ्या.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> स्तनदाह या रोगावर नियंत्रण ठेवल्यास औषधोपचाराचा खर्च आणि पर्यायाने आर्थिक नुकसान वाचविता येईल.</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/Cow/Hoof%20and%20Mouth%20Disease%20and%20its%20Remedies.htm" style="color: purple;">जनावरांना होणारा तोंडाखुरी <span lang="EN-US" style="font-family: Tahoma, sans-serif;">–</span> पायखुरी आजार</a></span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/Cow/Snoring%20Disease%20and%20Its%20Remedies.htm" style="color: purple;">जनावरांमधील <span lang="EN-US" style="font-family: Tahoma, sans-serif;">“</span>स्नोरिंग डिसिज<span lang="EN-US" style="font-family: Tahoma, sans-serif;">”</span>आणि त्यावरील प्रतिबंधक उपाय</a></span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/Grubs%20and%20Its%20Remedies.htm" style="color: purple;">गुरांमधील गोचीड व त्यांचे नियंत्रण</a></span></b><span class="MsoHyperlink" style="color: blue; text-decoration: underline;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/General%20Diseases%20and%20Ayurvedic%20Remedies.htm" style="color: purple;">जनावरांचे आजार व<span lang="EN-US" style="font-family: Tahoma, sans-serif;"> </span>औषधी वनस्पती</a></span></b><span class="MsoHyperlink" style="color: blue; text-decoration: underline;"><b><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/Importance%20of%20Vaccination.htm" style="color: purple;">करा लसीकरण होईल जनावरांचे प्राणसंरक्षण</a></span></b><span class="MsoHyperlink" style="color: blue; text-decoration: underline;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/Snake%20and%20Pesticide%20Poisoning%20.htm" style="color: purple;">जनावरांना होणाय्रा विषबाधा त्यावरील उपाय</a></span></b><span class="MsoHyperlink" style="color: blue; text-decoration: underline;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"><a href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/AGDSSUploads_Marathi/Files/Non_Agricultural_Products/Livestock/Contagious%20Diseases%20and%20Remedies.htm" style="color: purple;">जनावरांना जिवाणूमुळे होणारे रोग व त्यावरील उपाय<span style="font-family: Tahoma, sans-serif;"></span></a></span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; font-family: 'Times New Roman', serif; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">आधार</span><span style="font-family: Tahoma, sans-serif; font-size: 10pt;"> : </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">(घडीपत्रिका क्रमांक १९</span><span lang="EN-GB" style="font-size: 10pt;">/</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२००४)</span><span style="font-size: 10pt;">,</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">महाराष्ट्र पशु व मत्स्य विज्ञान विद्यापीठ</span><span style="font-size: 10pt;">,</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">नागपूर</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">.</span></div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-34243785167933928892014-10-16T03:59:00.000-07:002014-10-16T03:59:48.697-07:00गहू :<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="HI" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;">गहू </span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">:</span></b><b><span lang="HI" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;"></span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">गहू (ट्रीटीकम एसपी) एक महत्त्वपूर्ण रबी धान्य आहे, ज्याची भारतात एकूण अन्नधान्य उत्पादनाच्या </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">जवळपास 3 टक्के भागीदारी आहे. यद्यपि येथे अनेक जाति आहेत. वर्ष 1965 मध्ये उच्च </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">उत्पन्न प्राप्त करणा-या वनस्पतिंच्या प्रकारांची ओळख झाल्यापासून, येथे प्रत्येक हेक्टर उत्पन्नामध्ये </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">नियमित वृद्धी झाली आहे. ह्यावेळी राष्ट्रीय सरासरी जवळपास 2500 किग्रा.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">/</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">हेक्टर आहे. गव्हाला </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिकण्या करिता कोरडा, उष्ण हंगामानंतर येणारा सापेक्षतेने थंड, ओलसरपणा वाढविणारा हंगाम आवश्यक</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> आहे. अनुकूलतम वाढ स्थिति 12</span><sup><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">0 </span></sup><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> सेल्सीयस व 23</span><sup><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">0</span></sup><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">सेल्सीयस दरम्याने तापमानावर प्राप्त होणार आहे.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> 350 मिमी. किंवा अधिक ते 1250 मिमी. पर्यंतचा पाऊस पिकविण्याच्या चक्रामध्ये अनुकूलतम मानण्यात</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> येतो. गहू रेताड चिकणमाती ते चिकणमाती घडणीची खोल माती वर चांगला पिकेल. 6.0 ते 8.2 ची </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एक पीएच श्रेणी अनुकूलतम मानण्यात येते.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">वर्धा जिल्ह्याची माती, जंगलाची नापीक माती वगळून, गहू पिकविण्याकरिता मूल्यमापित करण्यात आली </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">आहे. उच्च व निम्न जलोढ माळांची दोन प्रकारची माती, त्यांच्यामध्ये गहू पिकविण्याकरिता</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> अनुकूलतम स्थिति असल्यामुळे, योग्य मानण्यात आली आहे. इतर बहुतेक सर्व माती माफक प्रमाणात </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">योग्य व मामुली योग्य मानण्यात आली आहे, उलटपक्षी निम्न त्रिकोणी भाग व माळाची माती ह्यावेळी </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">योग्य नाही आहे रुपात मानण्यात आली आहे व उच्च त्रिकोणी भागाची माती स्थायी रुपात योग्य नाही आहे,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">असे मानण्यात आली आहे.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">आधार</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">: </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">(मार्च-२००५) </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">नँशनल ब्युरो आँफ साँईल सर्व्हे अँन्ड लँन्ड युज प्लानिंग, नागपुर</span></div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-72645153675836951152014-10-16T03:58:00.002-07:002014-10-16T03:58:36.949-07:00कोरडवाहू व बागायती गव्हाचे शिफारसीत वाण<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="color: maroon; font-family: Mangal; font-size: 10pt;">कोरडवाहू व बागायती गव्हाचे शिफारसीत वाण</span></b><b><span style="color: maroon; font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="center" style="background-color: #fafeec;">
<table border="1" cellpadding="0" cellspacing="0" class="MsoTableGrid" style="border-collapse: collapse; border: none; margin-left: 5.4pt; width: 590px;"><tbody>
<tr><td style="border: 1pt solid windowtext; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">अ.क्र.</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: solid solid solid none; border-top-color: windowtext; border-top-width: 1pt; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">जात</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: solid solid solid none; border-top-color: windowtext; border-top-width: 1pt; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">फुलावर येण्याचा कालावधी (दिवस)</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: solid solid solid none; border-top-color: windowtext; border-top-width: 1pt; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">परीपक्व होण्याचा कालावधी (दिवस)</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: solid solid solid none; border-top-color: windowtext; border-top-width: 1pt; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१००० दाण्याचे वजन (ग्रँम)</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: solid solid solid none; border-top-color: windowtext; border-top-width: 1pt; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">दाण्याचा रंग</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: solid solid solid none; border-top-color: windowtext; border-top-width: 1pt; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center; text-indent: 3.95pt;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">प्रती हेक्टरी उत्पादन</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td></tr>
<tr><td colspan="7" style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 442.85pt;" valign="top" width="590"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">अ) कोरडवाहू</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एन ५९</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">११५-१२०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-५४</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">८-१०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एमएसीएस १९६७</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१०५-११०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४२-४५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">८-१०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एन आय ४५३९</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१०५-११०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३५-३८</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१०-१२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एकेडीडब्लू २९९७-१६(शरद)</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५०-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">११०-११५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४५-५५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१२-१४</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td colspan="7" style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 442.85pt;" valign="top" width="590"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">ब) बागायती वेळेवर पेरणी</span></b><b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एचडी २३८०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१०५-११०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३८-४०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३०-३५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एमएसीएस २४९६</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">६०-६५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">११०-११५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३८-४०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३०-३५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एचडी २१८९</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">६०-६५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">११०-११५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३०-३५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पूर्णा (एकेडब्लू १०७९)</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">६५-७०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">११०-११५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३०-३५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एमएसीएस२८४६</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">६५-७०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">११०-११५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४५-५०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३०-३५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">६..</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एकेएडब्ल्यू ३७२२ (विमल)</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५०-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१०५-११५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पिवळसर</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३०-३५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td colspan="7" style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 442.85pt;" valign="top" width="590"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<b><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">क) बागायती उशिरा पेरणी</span></b><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एकेडब्ल्यू ३८१</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">९०-९५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४४-४६</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२५-३०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एच आय ९९९</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१००-१०५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२५-३०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">३.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एचडी २५०१</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१०५-११०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२५-३०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">पूर्णा (एकेडब्ल्यू १०७१)</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१००-१०५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२५-३०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-left-color: windowtext; border-left-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid; padding: 0in 5.4pt; width: 37.15pt;" valign="top" width="50"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 117.65pt;" valign="top" width="157"><div class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">एनआयएडब्ल्यू ३४</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.15pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">५५-६०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 54.4pt;" valign="top" width="73"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">१००-१०५</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 59pt;" valign="top" width="79"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">४०-४२</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 53.8pt;" valign="top" width="72"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
</td><td style="border-bottom-color: windowtext; border-bottom-width: 1pt; border-right-color: windowtext; border-right-width: 1pt; border-style: none solid solid none; padding: 0in 5.4pt; width: 66.7pt;" valign="top" width="89"><div align="center" class="MsoNormal" style="font-size: 12pt; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">२५-३०</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">टिप</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">:</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;"> गव्हाच्या कल्याण सोना, सोनालीका आणि लोक वन या जाती तांबेरा रोगास बळी पडत</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">असल्यामुळे त्याची लागवड करु नये.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">आधार</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">: </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">कृषीसंवादिनी-(डिसेंबर २००७),</span><span lang="MR" style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">डाँ. पंजाबराव देशमुख कृषि विद्यापीठ</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;">, </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 10pt;">अकोला.</span><span style="font-family: Tahoma; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt 27pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: #fafeec; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<br /></div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-66681093546515871482014-10-16T03:39:00.001-07:002014-10-16T03:39:16.576-07:00मका लागवड<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
मका लागवड</h1>
<div id="viewlet-above-content-body" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC2Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">प्रस्तावना</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">जमीन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पूर्वमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">सुधारित वाण</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-5" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीची योग्य वेळ</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-6" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">लागवड पद्धत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-7" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-8" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">रासायनिक खतमात्रा</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-9" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-10" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">आंतरमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-11" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पाणी व्यवस्थापन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-12" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</a><ol style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px 0px 0px 2em; padding: 0px;">
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-13" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</a></li>
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-14" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</a></li>
</ol>
</li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-15" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यावरील किडी</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px;"></span><br />
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" id="parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
प्रस्तावना</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तृणधान्य पिकांच्या उत्पादमध्ये गहू व भात पिकानंतर जगात मक्याचा तिसरा क्रमांक</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">लागतो.</span><span style="font-size: 0.8125em;"> सर्व तृणधान्य पिकात सश्लेषण क्रिया असलेले मका हे पीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">निरनिराळ्या हवामानाशी जलद</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> समरस होऊन त्यात जास्त उत्पादन क्षमता आढळते.अन्नधान्याव्यतिरीक्त मक्याचा उपयोग लाह्या, </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">ब्रेड, स्टार्च, सायरप, अल्कोहोल, अँसिटीक व लॅटीक अँसिड, ग्लुकोज, डेक्स्ट्रोज, प्लॅस्टीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">धागे,</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">गोंद, रंग, कृत्रिमरबर, रेग्जीन तसेच बुट पॉलीश इत्यादी विविध पदार्थ तयार करण्याकरीता होतो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे उष्ण, समशीतोष्ण आणि थंड हवामानाशी समरस होणारे पीक आहे; मात्र</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीकवाढीच्या कोणत्याही अवस्थेत<span style="font-size: 0.8125em;"> धुके आल्यास ते या पिकास मानवत नाही या पिकाच्या योग्य </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">वाढीसाठी २५ ते ३० अंश से तापमान चांगले असते ; परंतु जेथे सौम्य तापमान (२० ते २५ अंश से.)</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> आहे अशा ठिकाणी मका वर्षभर घेता येतो. ३५ अंश से. पेक्षा अधिक तापमान असल्यास उत्पादनात घट </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">येते. परागीभवनाच्या वेळी अधिक तापमान आणि कमी आर्द्रता असल्यास त्याचा विपरीत परिणाम </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">परागीभवन व फलधारणेवर होऊन उत्पादनात घट येते. तेव्हा या बाबींचा बारकाव्याने अभ्यास करून </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">मक्याचे अधिक उत्पादन मिळण्यासाठी सुधारित पद्धतीचा अवलंब करावा</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
जमीन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे पीक विविध प्रकारच्या जमिनीत घेता येते; मात्र त्यासाठी चांगली मशागत आणि </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
योग्य प्रमाणात खतमात्रांची आवश्यकता असते. लागवडीसाठी मध्यम ते भारी, खोल,</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रेतीयुक्त, उत्तम निचऱ्याची, अधिक सेंद्रिय पदार्थ आणि जलधारणा शक्ती असलेली जमीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
निवडावी. जमिनीचा सामू ६.५ ते ७.५ दरम्यान असावा. विशेषतः नदीकाठच्या गाळाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जमिनीत हे पीक फार चांगले येते; परंतु अधिक आम्ल (सामू ४.५ पेक्षा कमी) आणि</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोपण अगर क्षारयुक्त (सामू ८.५ पेक्षा अधिक) जमिनीत हे पीक घेऊ नये, तसेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दलदलीची <span style="font-size: 0.8125em;">जमीनसुद्धा टाळावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पूर्वमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />जमिनीची खोल (१५ ते २० सें.मी.) नांगरट करावी, कारण खोल नांगरटीमुळे उत्पादनात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लक्षणीय वाढ दिसून आली आहे; तसेच पिकांची धसकटे, अवशेष, काडीकचरा इत्यादी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खोल नांगरटीमुळे जमिनीत गाडल्याने जमिनीला सेंद्रिय घटक मिळतात व जमिनीचा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पोत सुधारतो. कुळवाच्या दोन-तीन पाळ्या देऊन जमीन भुसभुशीत करावी. शेवटच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कुळवाच्या पाळीच्या वेळी हेक्टरी १० ते १२ टन (२५ ते ३० गाड्या) चांगले कुजलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
शेणखत किंवा कंपोस्ट खत जमिनीत मिसळावे. हिरवळीचे खत जमिनीत गाडलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
असल्यास शेणखताची आवश्यकता नाही. सेंद्रिय खतांचा वापर महत्त्वाचा आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
सुधारित वाण</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या संमिश्र व संकरित जाती या स्थानिक वाणांपेक्षा ६० ते ८० टक्के अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन देतात. विविध कालावधींमध्ये पक्व होणारे मक्याचे संमिश्र व संकरित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वाण उपलब्ध असून, पाऊसमान आणि जमिनीच्या मगदुराप्रमाणे योग्य वाणांची निवड</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करावी. महाराष्ट्राकरिता शिफारस केलेल्या संकरित आणि संमिश्र वाणांची माहिती तक्ता </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
क्र. १ मध्ये दिली आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-5" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीची योग्य वेळ</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />पेरणी २८ मे ते २० जून दरम्यान करावी. पेरणीसाठी जमिनीत पुरेसा ओलावा असावा. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामुळे उगवण चांगली होऊन रोपांची संख्या योग्य राहते. मध्य विदर्भ विभागात पेरणी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जूनच्या शेवटच्या आठवड्यात करावी. खरिपातील पेरणीस उशीर करू नये, कारण उशीर</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
झाल्यास खोडकिडीचा प्रादुर्भाव होतो. त्यामुळे रोपांची संख्या योग्य राहत नाही.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-6" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
लागवड पद्धत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />उशिरा आणि मध्यम कालावधीत पक्व होणाऱ्या जातींसाठी ७५ सें.मी. अंतरावर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मार्करच्या साह्याने ओळी आखून २० ते २५ सें.मी. अंतरावर दोन बिया चार ते</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाच सें.मी. खोल टोकण करून बियाणे चांगले झाकून घ्यावे, तसेच लवकर तयार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होणाऱ्या जातींसाठी दोन ओळींत ६० सें.मी. व दोन रोपांत २० सें.मी. अंतर ठेवून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वरीलप्रमाणे टोकण करावी. सरी - वरंब्यावर पेरणी करावयाची असल्यास सरीच्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बगलेत मध्यावर एका बाजूला जातीपरत्वे अंतर ठेवून पेरणी करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-7" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; text-align: justify; width: 725.1875px;">
बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
एक हेक्टर पेरणीसाठी १५-२० किलो बियाणे लागते. पेरणीपूर्वी दोन ते २.५ ग्रॅम</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
थायरम हे बुरशीनाशक प्रति किलो बियाण्यास चोळावे म्हणजे करपा रोगाचे नियंत्रण</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करता येते, तसेच ऍझोटोबॅक्टर जिवाणू संवर्धन १५ ग्रॅम प्रति किलो बियाण्यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोळल्यास उत्पादनात चांगली वाढ होते.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-8" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
रासायनिक खतमात्रा</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पीक जमिनीतून मोठ्या प्रमाणात अन्नद्रव्ये शोषून घेते, त्यामुळे यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
"खादाड पीक' म्हटले जाते. अधिक उत्पादनासाठी पुढीलप्रमाणे संतुलित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रासायनिक खतांचा पुरवठा करावा.मका पिकाला दाणे भरण्याच्या वेळेपर्यंत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नत्राचा पुरवठा आवश्यक असतो. निचऱ्याद्वारे नत्राचा ऱ्हास होतो. म्हणून नत्र </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खतमात्रा विभागून द्यावी; परंतु संपूर्ण स्फुरद आणि पालाश पेरणीच्या वेळी द्यावे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सूक्ष्म अन्नद्रव्यांमध्ये झिंकची कमतरता असल्यास प्रति हेक्टरी २० ते २५<span style="font-size: 0.8125em;"> किलो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">झिंक सल्फेट पेरणीच्या वेळी द्यावे. पेरणी वेळी रासायनिक खते पाच ते सात सें.मी. खोलवर </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">आणि जमिनीत चांगली मिसळून द्यावीत. उभ्या पिकात नत्र खताची मात्रा (युरिया) मका ओळीपासून</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> १०-१२ सें.मी. दूर अंतरावर द्यावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-9" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अ) पक्षी राखण - खरीप हंगामात पेरणीनंतर उगवण पाच ते सहा दिवसांत होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीक उगवत असताना कोवळे कोंब पक्षी उचलतात. परिणामी रोपांची संख्या कमी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होऊन उत्पादन घटते. म्हणून पेरणीनंतर सुरवातीच्या १०-१२ दिवसांपर्यंत पक्ष्यांपासून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संरक्षण करणे अत्यंत महत्त्वाचे आहे. तसेच, पीक दुधाळ अवस्थेत असताना पक्षी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कणसे फोडून दाणे खातात म्हणून अशा वेळी देखील पीक राखण आवश्यक असते.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />ब) विरळणी - मका उगवणीनंतर आठ ते दहा दिवसांनी विरळणी करून एका </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चौफुल्यावर जोमदार एकच रोप ठेवून विरळणी करावी, त्यामुळे पिकाची वाढ चांगली</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
व जोमदार होते. गरज भासल्यास पीक उगवणीनंतर त्वरित नांग्या भराव्यात.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />क) पिकात जास्त पाणी किंवा दलदल नसावी - मका पेरणीनंतर सुरवातीच्या २०</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतच्या कालावधीत पिकात जास्त पाणी किंवा दलदलीची स्थिती असल्यास</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कोवळी रोपे पिवळी पडून मरतात. कारण मक्याची रोपावस्था या स्थितीस खूपच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संवेदनशील आहे. म्हणून पेरणीनंतरच्या सुरवातीच्या २० दिवसांपर्यंतच्या काळात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पिकात पाणी साठून राहणार नाही याची दक्षता घ्यावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-10" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
आंतरमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पिकाची वाढ सुरवातीच्या काळात जलद होत नाही, तसेच तणांचा मका पिकाशी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अन्नद्रव्य आणि पाणी याबाबतीत स्पर्धा करण्याचा कालावधी पेरणीनंतर १५ ते ३५ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतचा असल्याने तणांचा वरील कालावधीत बंदोबस्त केल्यास उत्पादन अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिळते, तसेच संपूर्ण हंगामात पीक तणविरहित ठेवल्याने जितके उत्पादन मिळते, तितकेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन तणांचा बंदोबस्त पेरणीनंतर १५ ते ३५ दिवसांपर्यंतच्या काळात केल्याने मिळते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
म्हणून तणांच्या प्रादुर्भावानुसार एक ते दोन खुरपण्या करून ताटांना आधारासाठी माती</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चढवावी; परंतु खरीप हंगामात पावसामुळे भांगलणीकरिता योग्य वाफसा न मिळाल्यास तणांचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बंदोबस्त करणे फारच कठीण होते. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />म्हणून तज्ज्ञांच्या सल्ल्याने तणनाशकांचा वापर करावा. पेरणी संपताच वाफशावर ऍट्राझीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
(५० टक्के) तणनाशक एका हेक्टरसाठी दोन किलो या प्रमाणात प्रति ५०० लिटर पाण्यात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळून समप्रमाणात जमिनीवर फवारावे. फवारणी केलेले क्षेत्र तुडवू नये. याशिवाय</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तणनाशक फवारणीनंतर १५-२० दिवसांपर्यंत आंतरमशागत करू नये. त्यानंतरच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कालावधीत आवश्यकता वाटल्यास एखादी भांगलण करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-11" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पाणी व्यवस्थापन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मक्याची पाने रुंद व लांब असतात. बाष्पीभवन क्रियेमुळे पानांतून अधिक पाणी बाहेर टाकले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जात असल्याने या पिकास पाण्याची गरज अधिक आहे. खरीप हंगामात निश्चित आणि विस्तृतपणे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पावसाची विखरण असणाऱ्या भागात मका जिरायतीखाली घेता येतो. पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाण्याच्या ताणास खूपच संवेदनशील आहेत. म्हणून खरीप हंगामात पावसात खंड पडून पाण्याचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ताण पडल्यास पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्थेच्या काळात संरक्षित पाणी द्यावे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-12" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</h3>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-13" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">१</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">रोपावस्था </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>मक्याचे दाणे पक्क होताच त्यामध्ये उगवनशक्ती प्राप्त होते. पक्क झालेल्यादाण्यामध्ये सुप्तावस्था</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
नसल्यामुळे कणीस पावसात सापडल्यास झाडावरच दाण्याची उगवण होते.रोपावस्था काळ अल्प असतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">२</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">वृध्दीका</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>हा काळ साधारणपणे पीकाचे उगवणीनंतर ३०-४५ दिवसाचा असतो याअवस्थेमध्ये झाडाच्या खालून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
पाचव्या खड्यापर्यत दुय्यम मुळे निघतात व ती जमिनीत रूजतात.त्यामुळे झाडाला बळकटी येते. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
या अवस्थेत झाडाची झपाट्याने वाढ होते तसेच पानांची पूर्णपणेनिर्मिती होते. वाणाच्या गुणधर्मानूसार </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
मक्यास साधारणपणे १५-२० पाने येतात ही क्रिया झाडावरतूरा येईपर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">३</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">तुरा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">येण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>उगवणीपासून ४५ ते ६० दिवसापर्यतचा हा काळ आहे. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
तूरा वरच्याटोकापासून झुपक्यासारखा येतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
यामधून पुंकेसर बाहेर पडण्याची क्रिया साटक्कधारणत: १५दिवसापर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">४</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">उगवण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>मक्याचे वरचे टोकापासून तुरा बाहेर पडल्यानंतर २-३ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दिवसातझाडाच्या एकूण पानापैकी मधल्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
प्रथम कणीस बाहेर पडण्यास सुरूवात होते. या कणसातून स्त्रीकेसरबाहेर पडतात व या स्त्रीकेसरावर तु-यामधून निघणारे पुंकेसर पडून त्यांचे संयोगीकरण होते व बीजधारणा होते, या कणसावर त्या पाणाचे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
वरचे पानामधून कणीस बाहेर पडण्यास सुरवात होते. कणीसनिघण्याचा व संयोगीकरणाचा कालावधी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
साधारणपणे ५० ते ७० दिवस पर्यतचा असतो. बीजधारणाझाल्यावर तर कणसात दाणे भरण्यास सुरूवात होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">५</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दुधाळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">अवस्था</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>दाणे भरताना प्रथमत: दाणे पक्क न होता हुरडा होण्याचा काळ समजतायेईल. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
हा काळ साधारणत: ४ ते </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
५ आठवड्याचा असतो. या काळात झाडाच्या शुष्क भागात सक्रियवाढ ( ८५ टक्कयापर्यत ) होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">६</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दाणे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">पक्व</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">होण्याचा </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">का</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>दुधाळ अवस्थेनंतर दाणे पक्क होण्याकरीता १५ ते २० दिवसलागतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दाणे पक्क होण्याची चिन्हे </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
म्हणजे दाण्याच्या खालच्या भागाला काळा पट्टा, थर तयारहोतो. दाणे पक्क झाल्यानंतर कणसे पिवळी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
होताच कापणी करता येईल.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-14" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या दोन ओळींत अधिक अंतर असल्यामुळे आणि कमी पसारा असल्याने पिकाची सावली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कमी पडते, त्यामुळे सूर्यप्रकाशाचा कार्यक्षमपणे वापर आणि दोन ओळींतील असलेल्या जागेत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लवकर येणारी कडधान्ये (उडीद, मूग, चवळी) आणि तेलबिया (भुईमूग, सोयाबीन) ही आंतरपिके</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यशस्वीरीत्या घेता येऊ शकतात. मक्यात भुईमूग हे आंतरपीक जोडओळ किंवा सोडओळ पद्धतीने</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
घेता येते. पेरभातामध्ये बहुतांशी शेतकरी मका हे मिश्र पीक मुख्यतः हिरवी कणसे आणि चारा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यासाठी घेतात. पेरभात + मका आंतरपीक पद्धतीमुळे भात उत्पादनात लक्षणीय घट येते. तथापि, पेरभाताच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सहा ओळींनंतर दोन रोपांत २५ सें.मी. अंतर ठेवून मका टोकण करणे (६० टक्के मका रोपसंख्या प्रति हेक्टर) </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हे इतर पेरभात + मका मिश्र पीक पद्धतीपेक्षा सरस आढळून आले आहे. मक्याची लवकर येणारी पंचगंगा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संमिश्र ही जात ऊस व हळदीमध्ये मिश्रपीक म्हणून घेता येते; परंतु अशा आंतरपीक पद्धतीमुळे मुख्य पिकाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादनात घट येते. खरीप हंगामात मध्य महाराष्ट्र पठारी विभागामध्ये </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका + भुईमूग, मका + तूर, मका + सोयाबीन आणि मका + चवळी या आंतरपीक पद्धतीत ६ः३ ओळी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या प्रमाणात घेणे फायदेशीर आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-15" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
मक्यावरील किडी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">खोडकिडाः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Sesamia inferens Walker (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा ओळख, नुकसानीचा प्रकार, जिवनक्रम इत्यादीची माहिती गहू या पिकाखाली दिलेली आहे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचे नियंत्रन करण्याचे दृष्टीने उपद्रव ग्रस्त क्षेत्रातील कडब्याचे कुटी करणे पिक कापणी नंतर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नागरणी करणे, इत्यदी बाबत माहिती ज्वारी या प्रकरणात दिलेली आहे. या पिकाचे जैविक नियंत्रण </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करण्यासाठी ट्रायकोग्रामा चिलोनिस ह्या मित्रकिडी १.५ लाखप्रतिहेक्टरी याप्रमाणात उगवणीनंतर दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आठवड्यानी सुरवात करून दर १० दिवसाच्या अंतराने ३ ते ४ वेळा पिकावर सोडावेत. याशिवाय या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
किडीचा प्रादुर्भाव वाढता असल्यास पिक सुमारे ३० दिवसाचे झाल्यानंतर एन्डोसल्फॉन ४ टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दानेदार किंवा कार्बोफ्युरॉन ३ टक्के दाणेदार हेक्टरी १० किलो या प्रमाणात झाडाच्या पोंग्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
टाकावी. किंवा अवश्यकता भासल्यास एन्डोसल्फॉन ३५ टक्के प्रवाही १४ मिली १० लिटर पाण्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळुन पिकावर फवारणी करावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसातील अळीः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Heliothis zea Boddie (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीचे पंतग मध्यम आकाराचे मळकट पिवळे, करड्या पिंगट रंगाचे असतात. त्यांची लांबी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
साधारणपणे १९ मि. मी इतकी असते. या किडीची अळी हिरव्या रंगाची असुन जवळपास ३८ ते ५० मि. मि. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लांब असते. अंड्यातुन बाहेर आलेल्या अळ्या कणसामध्या जाउन वाढणा-या दाण्यावर उपजिवीका करतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामपळे उत्पनावर परीणाम होतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मादी पतंग कमसाच्या स्त्रिकेशरावर आपली अंडी घालतात. एक मादी सुमारे ३५० अंडी किंवा त्यापेक्षा जास्त </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अंडी घालु य़शकते. अंड्यातुन ४-५ दिवसात बरूक अळ्या बाहेर येतात. अळीची पुर्ण वाढ कणसामध्ये १५</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ते ३५ दिवसात होते. नंतर अळ्या जमिणीत कोषावस्थेत जातात. कोषावस्था साधारणपणे हवामाणानुसार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
१० तो २५ द्वस टिकते. नंतर त्यातुन पतंग बाहेर येतात.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा बंदबस्त करण्यासाटी कणसातुन दोरेबाहेर द्सताच (स्त्रिकेशर) एक किंवा दोन वेळा कार्बारील १०टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
भुकटीहेक्टरी २० किलो या प्रमाणात कणसावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">गवती नाकतोडे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">: Oedaleus sengalensis Krauss, Aliopus simulatrix Walker (Acrididae : Orthoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ही किड अनेक पिकावर आढळुन येते. तसेच घोडे ह्या नावाने सर्वांचे परीचयाचे आहे. मका यापिकावर २-३</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
प्रकारचे नाकतोडे आढळुन येतात. त्यांचे विविध रंग काहिसा हिरवट व सुकलेल्या गवतासारखा असतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीची पिल्ले व प्रौढ पिकांची पाणे खाउन नुकसान करतात. टोळांनी केलेले नुकसान लश्करी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अळीसारथे वाटटते. सुरवातीला या किडीचे पिल्ले कोवळ्या गवतावर उपजिवीका करतात. त्यामुळे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
धु-याक़ील पिकावर या किडीचे प्रादुर्भाव जास्त प्रमाणात दिसुन येते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीटा मादी साधारणपणे २० ते ४० अंडी एका पुमजक्यात घालते. अंडी जमिणीवर घातलेली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आढळते. टोळांची पिल्ले अंड्यातुन बाहेर आल्यावर अनेकदा कात टाकतात. आणि सामान्यपणे दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
महिन्यामध्ये प्रौढावस्थेत पोचतात. या किडीचा प्रादुर्भाव दिसुन येताच मिथीलपरॉथीऑन २% भुकटी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हेक्टरी २० किलो या प्रमाणात पिकावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><i style="margin: 0px; padding: 0px;">स्त्रोत :</i></strong><a class="ext-link-icon" href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/SitePages/ProductDetails.aspx?ctwo=1&cthree=31" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">१. अग्रीकल्चर डिसिजन सपोर्ट सिस्टीम (AG - DSS)</a><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><a class="ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/20110601/4941060608224805562.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">२. एग्रोवन</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-37626882511142895632014-10-16T03:38:00.001-07:002014-10-16T03:38:22.048-07:00मका लागवड<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
मका लागवड</h1>
<div id="viewlet-above-content-body" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC2Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">प्रस्तावना</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">जमीन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पूर्वमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">सुधारित वाण</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-5" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीची योग्य वेळ</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-6" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">लागवड पद्धत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-7" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-8" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">रासायनिक खतमात्रा</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-9" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-10" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">आंतरमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-11" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पाणी व्यवस्थापन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-12" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</a><ol style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px 0px 0px 2em; padding: 0px;">
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-13" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</a></li>
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-14" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</a></li>
</ol>
</li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-15" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यावरील किडी</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px;"></span><br />
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" id="parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
प्रस्तावना</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तृणधान्य पिकांच्या उत्पादमध्ये गहू व भात पिकानंतर जगात मक्याचा तिसरा क्रमांक</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">लागतो.</span><span style="font-size: 0.8125em;"> सर्व तृणधान्य पिकात सश्लेषण क्रिया असलेले मका हे पीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">निरनिराळ्या हवामानाशी जलद</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> समरस होऊन त्यात जास्त उत्पादन क्षमता आढळते.अन्नधान्याव्यतिरीक्त मक्याचा उपयोग लाह्या, </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">ब्रेड, स्टार्च, सायरप, अल्कोहोल, अँसिटीक व लॅटीक अँसिड, ग्लुकोज, डेक्स्ट्रोज, प्लॅस्टीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">धागे,</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">गोंद, रंग, कृत्रिमरबर, रेग्जीन तसेच बुट पॉलीश इत्यादी विविध पदार्थ तयार करण्याकरीता होतो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे उष्ण, समशीतोष्ण आणि थंड हवामानाशी समरस होणारे पीक आहे; मात्र</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीकवाढीच्या कोणत्याही अवस्थेत<span style="font-size: 0.8125em;"> धुके आल्यास ते या पिकास मानवत नाही या पिकाच्या योग्य </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">वाढीसाठी २५ ते ३० अंश से तापमान चांगले असते ; परंतु जेथे सौम्य तापमान (२० ते २५ अंश से.)</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> आहे अशा ठिकाणी मका वर्षभर घेता येतो. ३५ अंश से. पेक्षा अधिक तापमान असल्यास उत्पादनात घट </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">येते. परागीभवनाच्या वेळी अधिक तापमान आणि कमी आर्द्रता असल्यास त्याचा विपरीत परिणाम </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">परागीभवन व फलधारणेवर होऊन उत्पादनात घट येते. तेव्हा या बाबींचा बारकाव्याने अभ्यास करून </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">मक्याचे अधिक उत्पादन मिळण्यासाठी सुधारित पद्धतीचा अवलंब करावा</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
जमीन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे पीक विविध प्रकारच्या जमिनीत घेता येते; मात्र त्यासाठी चांगली मशागत आणि </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
योग्य प्रमाणात खतमात्रांची आवश्यकता असते. लागवडीसाठी मध्यम ते भारी, खोल,</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रेतीयुक्त, उत्तम निचऱ्याची, अधिक सेंद्रिय पदार्थ आणि जलधारणा शक्ती असलेली जमीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
निवडावी. जमिनीचा सामू ६.५ ते ७.५ दरम्यान असावा. विशेषतः नदीकाठच्या गाळाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जमिनीत हे पीक फार चांगले येते; परंतु अधिक आम्ल (सामू ४.५ पेक्षा कमी) आणि</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोपण अगर क्षारयुक्त (सामू ८.५ पेक्षा अधिक) जमिनीत हे पीक घेऊ नये, तसेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दलदलीची <span style="font-size: 0.8125em;">जमीनसुद्धा टाळावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पूर्वमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />जमिनीची खोल (१५ ते २० सें.मी.) नांगरट करावी, कारण खोल नांगरटीमुळे उत्पादनात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लक्षणीय वाढ दिसून आली आहे; तसेच पिकांची धसकटे, अवशेष, काडीकचरा इत्यादी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खोल नांगरटीमुळे जमिनीत गाडल्याने जमिनीला सेंद्रिय घटक मिळतात व जमिनीचा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पोत सुधारतो. कुळवाच्या दोन-तीन पाळ्या देऊन जमीन भुसभुशीत करावी. शेवटच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कुळवाच्या पाळीच्या वेळी हेक्टरी १० ते १२ टन (२५ ते ३० गाड्या) चांगले कुजलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
शेणखत किंवा कंपोस्ट खत जमिनीत मिसळावे. हिरवळीचे खत जमिनीत गाडलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
असल्यास शेणखताची आवश्यकता नाही. सेंद्रिय खतांचा वापर महत्त्वाचा आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
सुधारित वाण</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या संमिश्र व संकरित जाती या स्थानिक वाणांपेक्षा ६० ते ८० टक्के अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन देतात. विविध कालावधींमध्ये पक्व होणारे मक्याचे संमिश्र व संकरित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वाण उपलब्ध असून, पाऊसमान आणि जमिनीच्या मगदुराप्रमाणे योग्य वाणांची निवड</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करावी. महाराष्ट्राकरिता शिफारस केलेल्या संकरित आणि संमिश्र वाणांची माहिती तक्ता </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
क्र. १ मध्ये दिली आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-5" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीची योग्य वेळ</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />पेरणी २८ मे ते २० जून दरम्यान करावी. पेरणीसाठी जमिनीत पुरेसा ओलावा असावा. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामुळे उगवण चांगली होऊन रोपांची संख्या योग्य राहते. मध्य विदर्भ विभागात पेरणी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जूनच्या शेवटच्या आठवड्यात करावी. खरिपातील पेरणीस उशीर करू नये, कारण उशीर</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
झाल्यास खोडकिडीचा प्रादुर्भाव होतो. त्यामुळे रोपांची संख्या योग्य राहत नाही.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-6" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
लागवड पद्धत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />उशिरा आणि मध्यम कालावधीत पक्व होणाऱ्या जातींसाठी ७५ सें.मी. अंतरावर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मार्करच्या साह्याने ओळी आखून २० ते २५ सें.मी. अंतरावर दोन बिया चार ते</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाच सें.मी. खोल टोकण करून बियाणे चांगले झाकून घ्यावे, तसेच लवकर तयार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होणाऱ्या जातींसाठी दोन ओळींत ६० सें.मी. व दोन रोपांत २० सें.मी. अंतर ठेवून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वरीलप्रमाणे टोकण करावी. सरी - वरंब्यावर पेरणी करावयाची असल्यास सरीच्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बगलेत मध्यावर एका बाजूला जातीपरत्वे अंतर ठेवून पेरणी करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-7" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; text-align: justify; width: 725.1875px;">
बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
एक हेक्टर पेरणीसाठी १५-२० किलो बियाणे लागते. पेरणीपूर्वी दोन ते २.५ ग्रॅम</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
थायरम हे बुरशीनाशक प्रति किलो बियाण्यास चोळावे म्हणजे करपा रोगाचे नियंत्रण</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करता येते, तसेच ऍझोटोबॅक्टर जिवाणू संवर्धन १५ ग्रॅम प्रति किलो बियाण्यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोळल्यास उत्पादनात चांगली वाढ होते.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-8" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
रासायनिक खतमात्रा</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पीक जमिनीतून मोठ्या प्रमाणात अन्नद्रव्ये शोषून घेते, त्यामुळे यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
"खादाड पीक' म्हटले जाते. अधिक उत्पादनासाठी पुढीलप्रमाणे संतुलित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रासायनिक खतांचा पुरवठा करावा.मका पिकाला दाणे भरण्याच्या वेळेपर्यंत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नत्राचा पुरवठा आवश्यक असतो. निचऱ्याद्वारे नत्राचा ऱ्हास होतो. म्हणून नत्र </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खतमात्रा विभागून द्यावी; परंतु संपूर्ण स्फुरद आणि पालाश पेरणीच्या वेळी द्यावे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सूक्ष्म अन्नद्रव्यांमध्ये झिंकची कमतरता असल्यास प्रति हेक्टरी २० ते २५<span style="font-size: 0.8125em;"> किलो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">झिंक सल्फेट पेरणीच्या वेळी द्यावे. पेरणी वेळी रासायनिक खते पाच ते सात सें.मी. खोलवर </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">आणि जमिनीत चांगली मिसळून द्यावीत. उभ्या पिकात नत्र खताची मात्रा (युरिया) मका ओळीपासून</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> १०-१२ सें.मी. दूर अंतरावर द्यावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-9" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अ) पक्षी राखण - खरीप हंगामात पेरणीनंतर उगवण पाच ते सहा दिवसांत होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीक उगवत असताना कोवळे कोंब पक्षी उचलतात. परिणामी रोपांची संख्या कमी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होऊन उत्पादन घटते. म्हणून पेरणीनंतर सुरवातीच्या १०-१२ दिवसांपर्यंत पक्ष्यांपासून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संरक्षण करणे अत्यंत महत्त्वाचे आहे. तसेच, पीक दुधाळ अवस्थेत असताना पक्षी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कणसे फोडून दाणे खातात म्हणून अशा वेळी देखील पीक राखण आवश्यक असते.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />ब) विरळणी - मका उगवणीनंतर आठ ते दहा दिवसांनी विरळणी करून एका </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चौफुल्यावर जोमदार एकच रोप ठेवून विरळणी करावी, त्यामुळे पिकाची वाढ चांगली</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
व जोमदार होते. गरज भासल्यास पीक उगवणीनंतर त्वरित नांग्या भराव्यात.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />क) पिकात जास्त पाणी किंवा दलदल नसावी - मका पेरणीनंतर सुरवातीच्या २०</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतच्या कालावधीत पिकात जास्त पाणी किंवा दलदलीची स्थिती असल्यास</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कोवळी रोपे पिवळी पडून मरतात. कारण मक्याची रोपावस्था या स्थितीस खूपच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संवेदनशील आहे. म्हणून पेरणीनंतरच्या सुरवातीच्या २० दिवसांपर्यंतच्या काळात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पिकात पाणी साठून राहणार नाही याची दक्षता घ्यावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-10" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
आंतरमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पिकाची वाढ सुरवातीच्या काळात जलद होत नाही, तसेच तणांचा मका पिकाशी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अन्नद्रव्य आणि पाणी याबाबतीत स्पर्धा करण्याचा कालावधी पेरणीनंतर १५ ते ३५ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतचा असल्याने तणांचा वरील कालावधीत बंदोबस्त केल्यास उत्पादन अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिळते, तसेच संपूर्ण हंगामात पीक तणविरहित ठेवल्याने जितके उत्पादन मिळते, तितकेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन तणांचा बंदोबस्त पेरणीनंतर १५ ते ३५ दिवसांपर्यंतच्या काळात केल्याने मिळते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
म्हणून तणांच्या प्रादुर्भावानुसार एक ते दोन खुरपण्या करून ताटांना आधारासाठी माती</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चढवावी; परंतु खरीप हंगामात पावसामुळे भांगलणीकरिता योग्य वाफसा न मिळाल्यास तणांचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बंदोबस्त करणे फारच कठीण होते. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />म्हणून तज्ज्ञांच्या सल्ल्याने तणनाशकांचा वापर करावा. पेरणी संपताच वाफशावर ऍट्राझीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
(५० टक्के) तणनाशक एका हेक्टरसाठी दोन किलो या प्रमाणात प्रति ५०० लिटर पाण्यात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळून समप्रमाणात जमिनीवर फवारावे. फवारणी केलेले क्षेत्र तुडवू नये. याशिवाय</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तणनाशक फवारणीनंतर १५-२० दिवसांपर्यंत आंतरमशागत करू नये. त्यानंतरच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कालावधीत आवश्यकता वाटल्यास एखादी भांगलण करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-11" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पाणी व्यवस्थापन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मक्याची पाने रुंद व लांब असतात. बाष्पीभवन क्रियेमुळे पानांतून अधिक पाणी बाहेर टाकले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जात असल्याने या पिकास पाण्याची गरज अधिक आहे. खरीप हंगामात निश्चित आणि विस्तृतपणे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पावसाची विखरण असणाऱ्या भागात मका जिरायतीखाली घेता येतो. पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाण्याच्या ताणास खूपच संवेदनशील आहेत. म्हणून खरीप हंगामात पावसात खंड पडून पाण्याचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ताण पडल्यास पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्थेच्या काळात संरक्षित पाणी द्यावे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-12" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</h3>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-13" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">१</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">रोपावस्था </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>मक्याचे दाणे पक्क होताच त्यामध्ये उगवनशक्ती प्राप्त होते. पक्क झालेल्यादाण्यामध्ये सुप्तावस्था</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
नसल्यामुळे कणीस पावसात सापडल्यास झाडावरच दाण्याची उगवण होते.रोपावस्था काळ अल्प असतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">२</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">वृध्दीका</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>हा काळ साधारणपणे पीकाचे उगवणीनंतर ३०-४५ दिवसाचा असतो याअवस्थेमध्ये झाडाच्या खालून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
पाचव्या खड्यापर्यत दुय्यम मुळे निघतात व ती जमिनीत रूजतात.त्यामुळे झाडाला बळकटी येते. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
या अवस्थेत झाडाची झपाट्याने वाढ होते तसेच पानांची पूर्णपणेनिर्मिती होते. वाणाच्या गुणधर्मानूसार </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
मक्यास साधारणपणे १५-२० पाने येतात ही क्रिया झाडावरतूरा येईपर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">३</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">तुरा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">येण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>उगवणीपासून ४५ ते ६० दिवसापर्यतचा हा काळ आहे. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
तूरा वरच्याटोकापासून झुपक्यासारखा येतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
यामधून पुंकेसर बाहेर पडण्याची क्रिया साटक्कधारणत: १५दिवसापर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">४</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">उगवण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>मक्याचे वरचे टोकापासून तुरा बाहेर पडल्यानंतर २-३ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दिवसातझाडाच्या एकूण पानापैकी मधल्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
प्रथम कणीस बाहेर पडण्यास सुरूवात होते. या कणसातून स्त्रीकेसरबाहेर पडतात व या स्त्रीकेसरावर तु-यामधून निघणारे पुंकेसर पडून त्यांचे संयोगीकरण होते व बीजधारणा होते, या कणसावर त्या पाणाचे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
वरचे पानामधून कणीस बाहेर पडण्यास सुरवात होते. कणीसनिघण्याचा व संयोगीकरणाचा कालावधी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
साधारणपणे ५० ते ७० दिवस पर्यतचा असतो. बीजधारणाझाल्यावर तर कणसात दाणे भरण्यास सुरूवात होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">५</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दुधाळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">अवस्था</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>दाणे भरताना प्रथमत: दाणे पक्क न होता हुरडा होण्याचा काळ समजतायेईल. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
हा काळ साधारणत: ४ ते </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
५ आठवड्याचा असतो. या काळात झाडाच्या शुष्क भागात सक्रियवाढ ( ८५ टक्कयापर्यत ) होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">६</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दाणे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">पक्व</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">होण्याचा </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">का</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>दुधाळ अवस्थेनंतर दाणे पक्क होण्याकरीता १५ ते २० दिवसलागतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दाणे पक्क होण्याची चिन्हे </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
म्हणजे दाण्याच्या खालच्या भागाला काळा पट्टा, थर तयारहोतो. दाणे पक्क झाल्यानंतर कणसे पिवळी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
होताच कापणी करता येईल.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-14" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या दोन ओळींत अधिक अंतर असल्यामुळे आणि कमी पसारा असल्याने पिकाची सावली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कमी पडते, त्यामुळे सूर्यप्रकाशाचा कार्यक्षमपणे वापर आणि दोन ओळींतील असलेल्या जागेत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लवकर येणारी कडधान्ये (उडीद, मूग, चवळी) आणि तेलबिया (भुईमूग, सोयाबीन) ही आंतरपिके</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यशस्वीरीत्या घेता येऊ शकतात. मक्यात भुईमूग हे आंतरपीक जोडओळ किंवा सोडओळ पद्धतीने</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
घेता येते. पेरभातामध्ये बहुतांशी शेतकरी मका हे मिश्र पीक मुख्यतः हिरवी कणसे आणि चारा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यासाठी घेतात. पेरभात + मका आंतरपीक पद्धतीमुळे भात उत्पादनात लक्षणीय घट येते. तथापि, पेरभाताच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सहा ओळींनंतर दोन रोपांत २५ सें.मी. अंतर ठेवून मका टोकण करणे (६० टक्के मका रोपसंख्या प्रति हेक्टर) </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हे इतर पेरभात + मका मिश्र पीक पद्धतीपेक्षा सरस आढळून आले आहे. मक्याची लवकर येणारी पंचगंगा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संमिश्र ही जात ऊस व हळदीमध्ये मिश्रपीक म्हणून घेता येते; परंतु अशा आंतरपीक पद्धतीमुळे मुख्य पिकाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादनात घट येते. खरीप हंगामात मध्य महाराष्ट्र पठारी विभागामध्ये </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका + भुईमूग, मका + तूर, मका + सोयाबीन आणि मका + चवळी या आंतरपीक पद्धतीत ६ः३ ओळी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या प्रमाणात घेणे फायदेशीर आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-15" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
मक्यावरील किडी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">खोडकिडाः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Sesamia inferens Walker (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा ओळख, नुकसानीचा प्रकार, जिवनक्रम इत्यादीची माहिती गहू या पिकाखाली दिलेली आहे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचे नियंत्रन करण्याचे दृष्टीने उपद्रव ग्रस्त क्षेत्रातील कडब्याचे कुटी करणे पिक कापणी नंतर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नागरणी करणे, इत्यदी बाबत माहिती ज्वारी या प्रकरणात दिलेली आहे. या पिकाचे जैविक नियंत्रण </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करण्यासाठी ट्रायकोग्रामा चिलोनिस ह्या मित्रकिडी १.५ लाखप्रतिहेक्टरी याप्रमाणात उगवणीनंतर दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आठवड्यानी सुरवात करून दर १० दिवसाच्या अंतराने ३ ते ४ वेळा पिकावर सोडावेत. याशिवाय या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
किडीचा प्रादुर्भाव वाढता असल्यास पिक सुमारे ३० दिवसाचे झाल्यानंतर एन्डोसल्फॉन ४ टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दानेदार किंवा कार्बोफ्युरॉन ३ टक्के दाणेदार हेक्टरी १० किलो या प्रमाणात झाडाच्या पोंग्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
टाकावी. किंवा अवश्यकता भासल्यास एन्डोसल्फॉन ३५ टक्के प्रवाही १४ मिली १० लिटर पाण्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळुन पिकावर फवारणी करावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसातील अळीः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Heliothis zea Boddie (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीचे पंतग मध्यम आकाराचे मळकट पिवळे, करड्या पिंगट रंगाचे असतात. त्यांची लांबी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
साधारणपणे १९ मि. मी इतकी असते. या किडीची अळी हिरव्या रंगाची असुन जवळपास ३८ ते ५० मि. मि. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लांब असते. अंड्यातुन बाहेर आलेल्या अळ्या कणसामध्या जाउन वाढणा-या दाण्यावर उपजिवीका करतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामपळे उत्पनावर परीणाम होतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मादी पतंग कमसाच्या स्त्रिकेशरावर आपली अंडी घालतात. एक मादी सुमारे ३५० अंडी किंवा त्यापेक्षा जास्त </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अंडी घालु य़शकते. अंड्यातुन ४-५ दिवसात बरूक अळ्या बाहेर येतात. अळीची पुर्ण वाढ कणसामध्ये १५</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ते ३५ दिवसात होते. नंतर अळ्या जमिणीत कोषावस्थेत जातात. कोषावस्था साधारणपणे हवामाणानुसार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
१० तो २५ द्वस टिकते. नंतर त्यातुन पतंग बाहेर येतात.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा बंदबस्त करण्यासाटी कणसातुन दोरेबाहेर द्सताच (स्त्रिकेशर) एक किंवा दोन वेळा कार्बारील १०टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
भुकटीहेक्टरी २० किलो या प्रमाणात कणसावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">गवती नाकतोडे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">: Oedaleus sengalensis Krauss, Aliopus simulatrix Walker (Acrididae : Orthoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ही किड अनेक पिकावर आढळुन येते. तसेच घोडे ह्या नावाने सर्वांचे परीचयाचे आहे. मका यापिकावर २-३</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
प्रकारचे नाकतोडे आढळुन येतात. त्यांचे विविध रंग काहिसा हिरवट व सुकलेल्या गवतासारखा असतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीची पिल्ले व प्रौढ पिकांची पाणे खाउन नुकसान करतात. टोळांनी केलेले नुकसान लश्करी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अळीसारथे वाटटते. सुरवातीला या किडीचे पिल्ले कोवळ्या गवतावर उपजिवीका करतात. त्यामुळे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
धु-याक़ील पिकावर या किडीचे प्रादुर्भाव जास्त प्रमाणात दिसुन येते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीटा मादी साधारणपणे २० ते ४० अंडी एका पुमजक्यात घालते. अंडी जमिणीवर घातलेली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आढळते. टोळांची पिल्ले अंड्यातुन बाहेर आल्यावर अनेकदा कात टाकतात. आणि सामान्यपणे दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
महिन्यामध्ये प्रौढावस्थेत पोचतात. या किडीचा प्रादुर्भाव दिसुन येताच मिथीलपरॉथीऑन २% भुकटी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हेक्टरी २० किलो या प्रमाणात पिकावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><i style="margin: 0px; padding: 0px;">स्त्रोत :</i></strong><a class="ext-link-icon" href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/SitePages/ProductDetails.aspx?ctwo=1&cthree=31" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">१. अग्रीकल्चर डिसिजन सपोर्ट सिस्टीम (AG - DSS)</a><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><a class="ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/20110601/4941060608224805562.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">२. एग्रोवन</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-60928770976225483192014-10-16T03:37:00.002-07:002014-10-16T03:37:43.397-07:00मका लागवड<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
मका लागवड</h1>
<div id="viewlet-above-content-body" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC2Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">प्रस्तावना</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">जमीन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पूर्वमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">सुधारित वाण</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-5" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीची योग्य वेळ</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-6" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">लागवड पद्धत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-7" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-8" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">रासायनिक खतमात्रा</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-9" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-10" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">आंतरमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-11" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पाणी व्यवस्थापन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-12" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</a><ol style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px 0px 0px 2em; padding: 0px;">
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-13" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</a></li>
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-14" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</a></li>
</ol>
</li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-15" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यावरील किडी</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px;"></span><br />
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" id="parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
प्रस्तावना</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तृणधान्य पिकांच्या उत्पादमध्ये गहू व भात पिकानंतर जगात मक्याचा तिसरा क्रमांक</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">लागतो.</span><span style="font-size: 0.8125em;"> सर्व तृणधान्य पिकात सश्लेषण क्रिया असलेले मका हे पीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">निरनिराळ्या हवामानाशी जलद</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> समरस होऊन त्यात जास्त उत्पादन क्षमता आढळते.अन्नधान्याव्यतिरीक्त मक्याचा उपयोग लाह्या, </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">ब्रेड, स्टार्च, सायरप, अल्कोहोल, अँसिटीक व लॅटीक अँसिड, ग्लुकोज, डेक्स्ट्रोज, प्लॅस्टीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">धागे,</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">गोंद, रंग, कृत्रिमरबर, रेग्जीन तसेच बुट पॉलीश इत्यादी विविध पदार्थ तयार करण्याकरीता होतो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे उष्ण, समशीतोष्ण आणि थंड हवामानाशी समरस होणारे पीक आहे; मात्र</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीकवाढीच्या कोणत्याही अवस्थेत<span style="font-size: 0.8125em;"> धुके आल्यास ते या पिकास मानवत नाही या पिकाच्या योग्य </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">वाढीसाठी २५ ते ३० अंश से तापमान चांगले असते ; परंतु जेथे सौम्य तापमान (२० ते २५ अंश से.)</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> आहे अशा ठिकाणी मका वर्षभर घेता येतो. ३५ अंश से. पेक्षा अधिक तापमान असल्यास उत्पादनात घट </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">येते. परागीभवनाच्या वेळी अधिक तापमान आणि कमी आर्द्रता असल्यास त्याचा विपरीत परिणाम </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">परागीभवन व फलधारणेवर होऊन उत्पादनात घट येते. तेव्हा या बाबींचा बारकाव्याने अभ्यास करून </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">मक्याचे अधिक उत्पादन मिळण्यासाठी सुधारित पद्धतीचा अवलंब करावा</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
जमीन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे पीक विविध प्रकारच्या जमिनीत घेता येते; मात्र त्यासाठी चांगली मशागत आणि </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
योग्य प्रमाणात खतमात्रांची आवश्यकता असते. लागवडीसाठी मध्यम ते भारी, खोल,</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रेतीयुक्त, उत्तम निचऱ्याची, अधिक सेंद्रिय पदार्थ आणि जलधारणा शक्ती असलेली जमीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
निवडावी. जमिनीचा सामू ६.५ ते ७.५ दरम्यान असावा. विशेषतः नदीकाठच्या गाळाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जमिनीत हे पीक फार चांगले येते; परंतु अधिक आम्ल (सामू ४.५ पेक्षा कमी) आणि</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोपण अगर क्षारयुक्त (सामू ८.५ पेक्षा अधिक) जमिनीत हे पीक घेऊ नये, तसेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दलदलीची <span style="font-size: 0.8125em;">जमीनसुद्धा टाळावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पूर्वमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />जमिनीची खोल (१५ ते २० सें.मी.) नांगरट करावी, कारण खोल नांगरटीमुळे उत्पादनात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लक्षणीय वाढ दिसून आली आहे; तसेच पिकांची धसकटे, अवशेष, काडीकचरा इत्यादी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खोल नांगरटीमुळे जमिनीत गाडल्याने जमिनीला सेंद्रिय घटक मिळतात व जमिनीचा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पोत सुधारतो. कुळवाच्या दोन-तीन पाळ्या देऊन जमीन भुसभुशीत करावी. शेवटच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कुळवाच्या पाळीच्या वेळी हेक्टरी १० ते १२ टन (२५ ते ३० गाड्या) चांगले कुजलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
शेणखत किंवा कंपोस्ट खत जमिनीत मिसळावे. हिरवळीचे खत जमिनीत गाडलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
असल्यास शेणखताची आवश्यकता नाही. सेंद्रिय खतांचा वापर महत्त्वाचा आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
सुधारित वाण</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या संमिश्र व संकरित जाती या स्थानिक वाणांपेक्षा ६० ते ८० टक्के अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन देतात. विविध कालावधींमध्ये पक्व होणारे मक्याचे संमिश्र व संकरित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वाण उपलब्ध असून, पाऊसमान आणि जमिनीच्या मगदुराप्रमाणे योग्य वाणांची निवड</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करावी. महाराष्ट्राकरिता शिफारस केलेल्या संकरित आणि संमिश्र वाणांची माहिती तक्ता </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
क्र. १ मध्ये दिली आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-5" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीची योग्य वेळ</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />पेरणी २८ मे ते २० जून दरम्यान करावी. पेरणीसाठी जमिनीत पुरेसा ओलावा असावा. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामुळे उगवण चांगली होऊन रोपांची संख्या योग्य राहते. मध्य विदर्भ विभागात पेरणी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जूनच्या शेवटच्या आठवड्यात करावी. खरिपातील पेरणीस उशीर करू नये, कारण उशीर</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
झाल्यास खोडकिडीचा प्रादुर्भाव होतो. त्यामुळे रोपांची संख्या योग्य राहत नाही.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-6" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
लागवड पद्धत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />उशिरा आणि मध्यम कालावधीत पक्व होणाऱ्या जातींसाठी ७५ सें.मी. अंतरावर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मार्करच्या साह्याने ओळी आखून २० ते २५ सें.मी. अंतरावर दोन बिया चार ते</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाच सें.मी. खोल टोकण करून बियाणे चांगले झाकून घ्यावे, तसेच लवकर तयार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होणाऱ्या जातींसाठी दोन ओळींत ६० सें.मी. व दोन रोपांत २० सें.मी. अंतर ठेवून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वरीलप्रमाणे टोकण करावी. सरी - वरंब्यावर पेरणी करावयाची असल्यास सरीच्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बगलेत मध्यावर एका बाजूला जातीपरत्वे अंतर ठेवून पेरणी करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-7" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; text-align: justify; width: 725.1875px;">
बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
एक हेक्टर पेरणीसाठी १५-२० किलो बियाणे लागते. पेरणीपूर्वी दोन ते २.५ ग्रॅम</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
थायरम हे बुरशीनाशक प्रति किलो बियाण्यास चोळावे म्हणजे करपा रोगाचे नियंत्रण</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करता येते, तसेच ऍझोटोबॅक्टर जिवाणू संवर्धन १५ ग्रॅम प्रति किलो बियाण्यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोळल्यास उत्पादनात चांगली वाढ होते.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-8" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
रासायनिक खतमात्रा</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पीक जमिनीतून मोठ्या प्रमाणात अन्नद्रव्ये शोषून घेते, त्यामुळे यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
"खादाड पीक' म्हटले जाते. अधिक उत्पादनासाठी पुढीलप्रमाणे संतुलित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रासायनिक खतांचा पुरवठा करावा.मका पिकाला दाणे भरण्याच्या वेळेपर्यंत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नत्राचा पुरवठा आवश्यक असतो. निचऱ्याद्वारे नत्राचा ऱ्हास होतो. म्हणून नत्र </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खतमात्रा विभागून द्यावी; परंतु संपूर्ण स्फुरद आणि पालाश पेरणीच्या वेळी द्यावे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सूक्ष्म अन्नद्रव्यांमध्ये झिंकची कमतरता असल्यास प्रति हेक्टरी २० ते २५<span style="font-size: 0.8125em;"> किलो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">झिंक सल्फेट पेरणीच्या वेळी द्यावे. पेरणी वेळी रासायनिक खते पाच ते सात सें.मी. खोलवर </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">आणि जमिनीत चांगली मिसळून द्यावीत. उभ्या पिकात नत्र खताची मात्रा (युरिया) मका ओळीपासून</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> १०-१२ सें.मी. दूर अंतरावर द्यावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-9" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अ) पक्षी राखण - खरीप हंगामात पेरणीनंतर उगवण पाच ते सहा दिवसांत होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीक उगवत असताना कोवळे कोंब पक्षी उचलतात. परिणामी रोपांची संख्या कमी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होऊन उत्पादन घटते. म्हणून पेरणीनंतर सुरवातीच्या १०-१२ दिवसांपर्यंत पक्ष्यांपासून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संरक्षण करणे अत्यंत महत्त्वाचे आहे. तसेच, पीक दुधाळ अवस्थेत असताना पक्षी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कणसे फोडून दाणे खातात म्हणून अशा वेळी देखील पीक राखण आवश्यक असते.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />ब) विरळणी - मका उगवणीनंतर आठ ते दहा दिवसांनी विरळणी करून एका </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चौफुल्यावर जोमदार एकच रोप ठेवून विरळणी करावी, त्यामुळे पिकाची वाढ चांगली</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
व जोमदार होते. गरज भासल्यास पीक उगवणीनंतर त्वरित नांग्या भराव्यात.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />क) पिकात जास्त पाणी किंवा दलदल नसावी - मका पेरणीनंतर सुरवातीच्या २०</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतच्या कालावधीत पिकात जास्त पाणी किंवा दलदलीची स्थिती असल्यास</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कोवळी रोपे पिवळी पडून मरतात. कारण मक्याची रोपावस्था या स्थितीस खूपच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संवेदनशील आहे. म्हणून पेरणीनंतरच्या सुरवातीच्या २० दिवसांपर्यंतच्या काळात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पिकात पाणी साठून राहणार नाही याची दक्षता घ्यावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-10" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
आंतरमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पिकाची वाढ सुरवातीच्या काळात जलद होत नाही, तसेच तणांचा मका पिकाशी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अन्नद्रव्य आणि पाणी याबाबतीत स्पर्धा करण्याचा कालावधी पेरणीनंतर १५ ते ३५ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतचा असल्याने तणांचा वरील कालावधीत बंदोबस्त केल्यास उत्पादन अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिळते, तसेच संपूर्ण हंगामात पीक तणविरहित ठेवल्याने जितके उत्पादन मिळते, तितकेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन तणांचा बंदोबस्त पेरणीनंतर १५ ते ३५ दिवसांपर्यंतच्या काळात केल्याने मिळते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
म्हणून तणांच्या प्रादुर्भावानुसार एक ते दोन खुरपण्या करून ताटांना आधारासाठी माती</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चढवावी; परंतु खरीप हंगामात पावसामुळे भांगलणीकरिता योग्य वाफसा न मिळाल्यास तणांचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बंदोबस्त करणे फारच कठीण होते. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />म्हणून तज्ज्ञांच्या सल्ल्याने तणनाशकांचा वापर करावा. पेरणी संपताच वाफशावर ऍट्राझीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
(५० टक्के) तणनाशक एका हेक्टरसाठी दोन किलो या प्रमाणात प्रति ५०० लिटर पाण्यात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळून समप्रमाणात जमिनीवर फवारावे. फवारणी केलेले क्षेत्र तुडवू नये. याशिवाय</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तणनाशक फवारणीनंतर १५-२० दिवसांपर्यंत आंतरमशागत करू नये. त्यानंतरच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कालावधीत आवश्यकता वाटल्यास एखादी भांगलण करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-11" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पाणी व्यवस्थापन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मक्याची पाने रुंद व लांब असतात. बाष्पीभवन क्रियेमुळे पानांतून अधिक पाणी बाहेर टाकले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जात असल्याने या पिकास पाण्याची गरज अधिक आहे. खरीप हंगामात निश्चित आणि विस्तृतपणे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पावसाची विखरण असणाऱ्या भागात मका जिरायतीखाली घेता येतो. पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाण्याच्या ताणास खूपच संवेदनशील आहेत. म्हणून खरीप हंगामात पावसात खंड पडून पाण्याचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ताण पडल्यास पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्थेच्या काळात संरक्षित पाणी द्यावे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-12" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</h3>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-13" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">१</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">रोपावस्था </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>मक्याचे दाणे पक्क होताच त्यामध्ये उगवनशक्ती प्राप्त होते. पक्क झालेल्यादाण्यामध्ये सुप्तावस्था</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
नसल्यामुळे कणीस पावसात सापडल्यास झाडावरच दाण्याची उगवण होते.रोपावस्था काळ अल्प असतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">२</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">वृध्दीका</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>हा काळ साधारणपणे पीकाचे उगवणीनंतर ३०-४५ दिवसाचा असतो याअवस्थेमध्ये झाडाच्या खालून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
पाचव्या खड्यापर्यत दुय्यम मुळे निघतात व ती जमिनीत रूजतात.त्यामुळे झाडाला बळकटी येते. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
या अवस्थेत झाडाची झपाट्याने वाढ होते तसेच पानांची पूर्णपणेनिर्मिती होते. वाणाच्या गुणधर्मानूसार </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
मक्यास साधारणपणे १५-२० पाने येतात ही क्रिया झाडावरतूरा येईपर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">३</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">तुरा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">येण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>उगवणीपासून ४५ ते ६० दिवसापर्यतचा हा काळ आहे. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
तूरा वरच्याटोकापासून झुपक्यासारखा येतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
यामधून पुंकेसर बाहेर पडण्याची क्रिया साटक्कधारणत: १५दिवसापर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">४</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">उगवण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>मक्याचे वरचे टोकापासून तुरा बाहेर पडल्यानंतर २-३ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दिवसातझाडाच्या एकूण पानापैकी मधल्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
प्रथम कणीस बाहेर पडण्यास सुरूवात होते. या कणसातून स्त्रीकेसरबाहेर पडतात व या स्त्रीकेसरावर तु-यामधून निघणारे पुंकेसर पडून त्यांचे संयोगीकरण होते व बीजधारणा होते, या कणसावर त्या पाणाचे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
वरचे पानामधून कणीस बाहेर पडण्यास सुरवात होते. कणीसनिघण्याचा व संयोगीकरणाचा कालावधी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
साधारणपणे ५० ते ७० दिवस पर्यतचा असतो. बीजधारणाझाल्यावर तर कणसात दाणे भरण्यास सुरूवात होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">५</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दुधाळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">अवस्था</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>दाणे भरताना प्रथमत: दाणे पक्क न होता हुरडा होण्याचा काळ समजतायेईल. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
हा काळ साधारणत: ४ ते </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
५ आठवड्याचा असतो. या काळात झाडाच्या शुष्क भागात सक्रियवाढ ( ८५ टक्कयापर्यत ) होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">६</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दाणे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">पक्व</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">होण्याचा </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">का</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>दुधाळ अवस्थेनंतर दाणे पक्क होण्याकरीता १५ ते २० दिवसलागतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दाणे पक्क होण्याची चिन्हे </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
म्हणजे दाण्याच्या खालच्या भागाला काळा पट्टा, थर तयारहोतो. दाणे पक्क झाल्यानंतर कणसे पिवळी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
होताच कापणी करता येईल.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-14" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या दोन ओळींत अधिक अंतर असल्यामुळे आणि कमी पसारा असल्याने पिकाची सावली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कमी पडते, त्यामुळे सूर्यप्रकाशाचा कार्यक्षमपणे वापर आणि दोन ओळींतील असलेल्या जागेत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लवकर येणारी कडधान्ये (उडीद, मूग, चवळी) आणि तेलबिया (भुईमूग, सोयाबीन) ही आंतरपिके</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यशस्वीरीत्या घेता येऊ शकतात. मक्यात भुईमूग हे आंतरपीक जोडओळ किंवा सोडओळ पद्धतीने</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
घेता येते. पेरभातामध्ये बहुतांशी शेतकरी मका हे मिश्र पीक मुख्यतः हिरवी कणसे आणि चारा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यासाठी घेतात. पेरभात + मका आंतरपीक पद्धतीमुळे भात उत्पादनात लक्षणीय घट येते. तथापि, पेरभाताच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सहा ओळींनंतर दोन रोपांत २५ सें.मी. अंतर ठेवून मका टोकण करणे (६० टक्के मका रोपसंख्या प्रति हेक्टर) </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हे इतर पेरभात + मका मिश्र पीक पद्धतीपेक्षा सरस आढळून आले आहे. मक्याची लवकर येणारी पंचगंगा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संमिश्र ही जात ऊस व हळदीमध्ये मिश्रपीक म्हणून घेता येते; परंतु अशा आंतरपीक पद्धतीमुळे मुख्य पिकाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादनात घट येते. खरीप हंगामात मध्य महाराष्ट्र पठारी विभागामध्ये </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका + भुईमूग, मका + तूर, मका + सोयाबीन आणि मका + चवळी या आंतरपीक पद्धतीत ६ः३ ओळी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या प्रमाणात घेणे फायदेशीर आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-15" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
मक्यावरील किडी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">खोडकिडाः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Sesamia inferens Walker (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा ओळख, नुकसानीचा प्रकार, जिवनक्रम इत्यादीची माहिती गहू या पिकाखाली दिलेली आहे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचे नियंत्रन करण्याचे दृष्टीने उपद्रव ग्रस्त क्षेत्रातील कडब्याचे कुटी करणे पिक कापणी नंतर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नागरणी करणे, इत्यदी बाबत माहिती ज्वारी या प्रकरणात दिलेली आहे. या पिकाचे जैविक नियंत्रण </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करण्यासाठी ट्रायकोग्रामा चिलोनिस ह्या मित्रकिडी १.५ लाखप्रतिहेक्टरी याप्रमाणात उगवणीनंतर दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आठवड्यानी सुरवात करून दर १० दिवसाच्या अंतराने ३ ते ४ वेळा पिकावर सोडावेत. याशिवाय या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
किडीचा प्रादुर्भाव वाढता असल्यास पिक सुमारे ३० दिवसाचे झाल्यानंतर एन्डोसल्फॉन ४ टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दानेदार किंवा कार्बोफ्युरॉन ३ टक्के दाणेदार हेक्टरी १० किलो या प्रमाणात झाडाच्या पोंग्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
टाकावी. किंवा अवश्यकता भासल्यास एन्डोसल्फॉन ३५ टक्के प्रवाही १४ मिली १० लिटर पाण्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळुन पिकावर फवारणी करावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसातील अळीः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Heliothis zea Boddie (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीचे पंतग मध्यम आकाराचे मळकट पिवळे, करड्या पिंगट रंगाचे असतात. त्यांची लांबी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
साधारणपणे १९ मि. मी इतकी असते. या किडीची अळी हिरव्या रंगाची असुन जवळपास ३८ ते ५० मि. मि. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लांब असते. अंड्यातुन बाहेर आलेल्या अळ्या कणसामध्या जाउन वाढणा-या दाण्यावर उपजिवीका करतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामपळे उत्पनावर परीणाम होतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मादी पतंग कमसाच्या स्त्रिकेशरावर आपली अंडी घालतात. एक मादी सुमारे ३५० अंडी किंवा त्यापेक्षा जास्त </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अंडी घालु य़शकते. अंड्यातुन ४-५ दिवसात बरूक अळ्या बाहेर येतात. अळीची पुर्ण वाढ कणसामध्ये १५</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ते ३५ दिवसात होते. नंतर अळ्या जमिणीत कोषावस्थेत जातात. कोषावस्था साधारणपणे हवामाणानुसार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
१० तो २५ द्वस टिकते. नंतर त्यातुन पतंग बाहेर येतात.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा बंदबस्त करण्यासाटी कणसातुन दोरेबाहेर द्सताच (स्त्रिकेशर) एक किंवा दोन वेळा कार्बारील १०टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
भुकटीहेक्टरी २० किलो या प्रमाणात कणसावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">गवती नाकतोडे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">: Oedaleus sengalensis Krauss, Aliopus simulatrix Walker (Acrididae : Orthoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ही किड अनेक पिकावर आढळुन येते. तसेच घोडे ह्या नावाने सर्वांचे परीचयाचे आहे. मका यापिकावर २-३</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
प्रकारचे नाकतोडे आढळुन येतात. त्यांचे विविध रंग काहिसा हिरवट व सुकलेल्या गवतासारखा असतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीची पिल्ले व प्रौढ पिकांची पाणे खाउन नुकसान करतात. टोळांनी केलेले नुकसान लश्करी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अळीसारथे वाटटते. सुरवातीला या किडीचे पिल्ले कोवळ्या गवतावर उपजिवीका करतात. त्यामुळे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
धु-याक़ील पिकावर या किडीचे प्रादुर्भाव जास्त प्रमाणात दिसुन येते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीटा मादी साधारणपणे २० ते ४० अंडी एका पुमजक्यात घालते. अंडी जमिणीवर घातलेली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आढळते. टोळांची पिल्ले अंड्यातुन बाहेर आल्यावर अनेकदा कात टाकतात. आणि सामान्यपणे दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
महिन्यामध्ये प्रौढावस्थेत पोचतात. या किडीचा प्रादुर्भाव दिसुन येताच मिथीलपरॉथीऑन २% भुकटी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हेक्टरी २० किलो या प्रमाणात पिकावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><i style="margin: 0px; padding: 0px;">स्त्रोत :</i></strong><a class="ext-link-icon" href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/SitePages/ProductDetails.aspx?ctwo=1&cthree=31" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">१. अग्रीकल्चर डिसिजन सपोर्ट सिस्टीम (AG - DSS)</a><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><a class="ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/20110601/4941060608224805562.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">२. एग्रोवन</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-38770778667183405822014-10-16T03:36:00.003-07:002014-10-16T03:36:49.282-07:00मका लागवड<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
मका लागवड</h1>
<div id="viewlet-above-content-body" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC2Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">प्रस्तावना</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">जमीन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पूर्वमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">सुधारित वाण</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-5" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीची योग्य वेळ</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-6" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">लागवड पद्धत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-7" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-8" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">रासायनिक खतमात्रा</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-9" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-10" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">आंतरमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-11" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पाणी व्यवस्थापन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-12" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</a><ol style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px 0px 0px 2em; padding: 0px;">
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-13" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</a></li>
<li style="list-style-type: lower-roman; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-14" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</a></li>
</ol>
</li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/cereal/92e91593e-93293e917935921#section-15" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मक्यावरील किडी</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px;"></span><br />
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" id="parent-fieldname-text-708ac6ac5bf7412e9fec717b98ebf379" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
प्रस्तावना</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तृणधान्य पिकांच्या उत्पादमध्ये गहू व भात पिकानंतर जगात मक्याचा तिसरा क्रमांक</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">लागतो.</span><span style="font-size: 0.8125em;"> सर्व तृणधान्य पिकात सश्लेषण क्रिया असलेले मका हे पीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">निरनिराळ्या हवामानाशी जलद</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> समरस होऊन त्यात जास्त उत्पादन क्षमता आढळते.अन्नधान्याव्यतिरीक्त मक्याचा उपयोग लाह्या, </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">ब्रेड, स्टार्च, सायरप, अल्कोहोल, अँसिटीक व लॅटीक अँसिड, ग्लुकोज, डेक्स्ट्रोज, प्लॅस्टीक </span><span style="font-size: 0.8125em;">धागे,</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">गोंद, रंग, कृत्रिमरबर, रेग्जीन तसेच बुट पॉलीश इत्यादी विविध पदार्थ तयार करण्याकरीता होतो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे उष्ण, समशीतोष्ण आणि थंड हवामानाशी समरस होणारे पीक आहे; मात्र</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीकवाढीच्या कोणत्याही अवस्थेत<span style="font-size: 0.8125em;"> धुके आल्यास ते या पिकास मानवत नाही या पिकाच्या योग्य </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">वाढीसाठी २५ ते ३० अंश से तापमान चांगले असते ; परंतु जेथे सौम्य तापमान (२० ते २५ अंश से.)</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> आहे अशा ठिकाणी मका वर्षभर घेता येतो. ३५ अंश से. पेक्षा अधिक तापमान असल्यास उत्पादनात घट </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">येते. परागीभवनाच्या वेळी अधिक तापमान आणि कमी आर्द्रता असल्यास त्याचा विपरीत परिणाम </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">परागीभवन व फलधारणेवर होऊन उत्पादनात घट येते. तेव्हा या बाबींचा बारकाव्याने अभ्यास करून </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">मक्याचे अधिक उत्पादन मिळण्यासाठी सुधारित पद्धतीचा अवलंब करावा</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
जमीन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका हे पीक विविध प्रकारच्या जमिनीत घेता येते; मात्र त्यासाठी चांगली मशागत आणि </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
योग्य प्रमाणात खतमात्रांची आवश्यकता असते. लागवडीसाठी मध्यम ते भारी, खोल,</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रेतीयुक्त, उत्तम निचऱ्याची, अधिक सेंद्रिय पदार्थ आणि जलधारणा शक्ती असलेली जमीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
निवडावी. जमिनीचा सामू ६.५ ते ७.५ दरम्यान असावा. विशेषतः नदीकाठच्या गाळाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जमिनीत हे पीक फार चांगले येते; परंतु अधिक आम्ल (सामू ४.५ पेक्षा कमी) आणि</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोपण अगर क्षारयुक्त (सामू ८.५ पेक्षा अधिक) जमिनीत हे पीक घेऊ नये, तसेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दलदलीची <span style="font-size: 0.8125em;">जमीनसुद्धा टाळावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पूर्वमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />जमिनीची खोल (१५ ते २० सें.मी.) नांगरट करावी, कारण खोल नांगरटीमुळे उत्पादनात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लक्षणीय वाढ दिसून आली आहे; तसेच पिकांची धसकटे, अवशेष, काडीकचरा इत्यादी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खोल नांगरटीमुळे जमिनीत गाडल्याने जमिनीला सेंद्रिय घटक मिळतात व जमिनीचा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पोत सुधारतो. कुळवाच्या दोन-तीन पाळ्या देऊन जमीन भुसभुशीत करावी. शेवटच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कुळवाच्या पाळीच्या वेळी हेक्टरी १० ते १२ टन (२५ ते ३० गाड्या) चांगले कुजलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
शेणखत किंवा कंपोस्ट खत जमिनीत मिसळावे. हिरवळीचे खत जमिनीत गाडलेले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
असल्यास शेणखताची आवश्यकता नाही. सेंद्रिय खतांचा वापर महत्त्वाचा आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
सुधारित वाण</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या संमिश्र व संकरित जाती या स्थानिक वाणांपेक्षा ६० ते ८० टक्के अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन देतात. विविध कालावधींमध्ये पक्व होणारे मक्याचे संमिश्र व संकरित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वाण उपलब्ध असून, पाऊसमान आणि जमिनीच्या मगदुराप्रमाणे योग्य वाणांची निवड</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करावी. महाराष्ट्राकरिता शिफारस केलेल्या संकरित आणि संमिश्र वाणांची माहिती तक्ता </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
क्र. १ मध्ये दिली आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-5" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीची योग्य वेळ</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />पेरणी २८ मे ते २० जून दरम्यान करावी. पेरणीसाठी जमिनीत पुरेसा ओलावा असावा. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामुळे उगवण चांगली होऊन रोपांची संख्या योग्य राहते. मध्य विदर्भ विभागात पेरणी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जूनच्या शेवटच्या आठवड्यात करावी. खरिपातील पेरणीस उशीर करू नये, कारण उशीर</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
झाल्यास खोडकिडीचा प्रादुर्भाव होतो. त्यामुळे रोपांची संख्या योग्य राहत नाही.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-6" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
लागवड पद्धत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />उशिरा आणि मध्यम कालावधीत पक्व होणाऱ्या जातींसाठी ७५ सें.मी. अंतरावर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मार्करच्या साह्याने ओळी आखून २० ते २५ सें.मी. अंतरावर दोन बिया चार ते</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाच सें.मी. खोल टोकण करून बियाणे चांगले झाकून घ्यावे, तसेच लवकर तयार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होणाऱ्या जातींसाठी दोन ओळींत ६० सें.मी. व दोन रोपांत २० सें.मी. अंतर ठेवून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वरीलप्रमाणे टोकण करावी. सरी - वरंब्यावर पेरणी करावयाची असल्यास सरीच्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बगलेत मध्यावर एका बाजूला जातीपरत्वे अंतर ठेवून पेरणी करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-7" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; text-align: justify; width: 725.1875px;">
बियाण्याचे प्रमाण, बीजप्रक्रिया</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
एक हेक्टर पेरणीसाठी १५-२० किलो बियाणे लागते. पेरणीपूर्वी दोन ते २.५ ग्रॅम</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
थायरम हे बुरशीनाशक प्रति किलो बियाण्यास चोळावे म्हणजे करपा रोगाचे नियंत्रण</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करता येते, तसेच ऍझोटोबॅक्टर जिवाणू संवर्धन १५ ग्रॅम प्रति किलो बियाण्यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चोळल्यास उत्पादनात चांगली वाढ होते.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-8" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
रासायनिक खतमात्रा</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पीक जमिनीतून मोठ्या प्रमाणात अन्नद्रव्ये शोषून घेते, त्यामुळे यास </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
"खादाड पीक' म्हटले जाते. अधिक उत्पादनासाठी पुढीलप्रमाणे संतुलित </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
रासायनिक खतांचा पुरवठा करावा.मका पिकाला दाणे भरण्याच्या वेळेपर्यंत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नत्राचा पुरवठा आवश्यक असतो. निचऱ्याद्वारे नत्राचा ऱ्हास होतो. म्हणून नत्र </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
खतमात्रा विभागून द्यावी; परंतु संपूर्ण स्फुरद आणि पालाश पेरणीच्या वेळी द्यावे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सूक्ष्म अन्नद्रव्यांमध्ये झिंकची कमतरता असल्यास प्रति हेक्टरी २० ते २५<span style="font-size: 0.8125em;"> किलो</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">झिंक सल्फेट पेरणीच्या वेळी द्यावे. पेरणी वेळी रासायनिक खते पाच ते सात सें.मी. खोलवर </span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;">आणि जमिनीत चांगली मिसळून द्यावीत. उभ्या पिकात नत्र खताची मात्रा (युरिया) मका ओळीपासून</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<span style="font-size: 0.8125em;"> १०-१२ सें.मी. दूर अंतरावर द्यावी.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-9" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पेरणीनंतर घ्यावयाची काळजी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अ) पक्षी राखण - खरीप हंगामात पेरणीनंतर उगवण पाच ते सहा दिवसांत होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पीक उगवत असताना कोवळे कोंब पक्षी उचलतात. परिणामी रोपांची संख्या कमी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
होऊन उत्पादन घटते. म्हणून पेरणीनंतर सुरवातीच्या १०-१२ दिवसांपर्यंत पक्ष्यांपासून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संरक्षण करणे अत्यंत महत्त्वाचे आहे. तसेच, पीक दुधाळ अवस्थेत असताना पक्षी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कणसे फोडून दाणे खातात म्हणून अशा वेळी देखील पीक राखण आवश्यक असते.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />ब) विरळणी - मका उगवणीनंतर आठ ते दहा दिवसांनी विरळणी करून एका </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चौफुल्यावर जोमदार एकच रोप ठेवून विरळणी करावी, त्यामुळे पिकाची वाढ चांगली</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
व जोमदार होते. गरज भासल्यास पीक उगवणीनंतर त्वरित नांग्या भराव्यात.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />क) पिकात जास्त पाणी किंवा दलदल नसावी - मका पेरणीनंतर सुरवातीच्या २०</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतच्या कालावधीत पिकात जास्त पाणी किंवा दलदलीची स्थिती असल्यास</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कोवळी रोपे पिवळी पडून मरतात. कारण मक्याची रोपावस्था या स्थितीस खूपच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संवेदनशील आहे. म्हणून पेरणीनंतरच्या सुरवातीच्या २० दिवसांपर्यंतच्या काळात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पिकात पाणी साठून राहणार नाही याची दक्षता घ्यावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-10" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
आंतरमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका पिकाची वाढ सुरवातीच्या काळात जलद होत नाही, तसेच तणांचा मका पिकाशी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अन्नद्रव्य आणि पाणी याबाबतीत स्पर्धा करण्याचा कालावधी पेरणीनंतर १५ ते ३५ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दिवसांपर्यंतचा असल्याने तणांचा वरील कालावधीत बंदोबस्त केल्यास उत्पादन अधिक </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिळते, तसेच संपूर्ण हंगामात पीक तणविरहित ठेवल्याने जितके उत्पादन मिळते, तितकेच</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादन तणांचा बंदोबस्त पेरणीनंतर १५ ते ३५ दिवसांपर्यंतच्या काळात केल्याने मिळते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
म्हणून तणांच्या प्रादुर्भावानुसार एक ते दोन खुरपण्या करून ताटांना आधारासाठी माती</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
चढवावी; परंतु खरीप हंगामात पावसामुळे भांगलणीकरिता योग्य वाफसा न मिळाल्यास तणांचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
बंदोबस्त करणे फारच कठीण होते. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />म्हणून तज्ज्ञांच्या सल्ल्याने तणनाशकांचा वापर करावा. पेरणी संपताच वाफशावर ऍट्राझीन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
(५० टक्के) तणनाशक एका हेक्टरसाठी दोन किलो या प्रमाणात प्रति ५०० लिटर पाण्यात</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळून समप्रमाणात जमिनीवर फवारावे. फवारणी केलेले क्षेत्र तुडवू नये. याशिवाय</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
तणनाशक फवारणीनंतर १५-२० दिवसांपर्यंत आंतरमशागत करू नये. त्यानंतरच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कालावधीत आवश्यकता वाटल्यास एखादी भांगलण करावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-11" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पाणी व्यवस्थापन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मक्याची पाने रुंद व लांब असतात. बाष्पीभवन क्रियेमुळे पानांतून अधिक पाणी बाहेर टाकले</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
जात असल्याने या पिकास पाण्याची गरज अधिक आहे. खरीप हंगामात निश्चित आणि विस्तृतपणे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पावसाची विखरण असणाऱ्या भागात मका जिरायतीखाली घेता येतो. पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
पाण्याच्या ताणास खूपच संवेदनशील आहेत. म्हणून खरीप हंगामात पावसात खंड पडून पाण्याचा</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ताण पडल्यास पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्थेच्या काळात संरक्षित पाणी द्यावे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-12" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पिकाच्या महत्त्वाच्या अवस्था कालावधी</h3>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-13" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्याच्या वाढीच्या अवस्था</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">१</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">रोपावस्था </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>मक्याचे दाणे पक्क होताच त्यामध्ये उगवनशक्ती प्राप्त होते. पक्क झालेल्यादाण्यामध्ये सुप्तावस्था</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
नसल्यामुळे कणीस पावसात सापडल्यास झाडावरच दाण्याची उगवण होते.रोपावस्था काळ अल्प असतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">२</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">वृध्दीका</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>हा काळ साधारणपणे पीकाचे उगवणीनंतर ३०-४५ दिवसाचा असतो याअवस्थेमध्ये झाडाच्या खालून</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
पाचव्या खड्यापर्यत दुय्यम मुळे निघतात व ती जमिनीत रूजतात.त्यामुळे झाडाला बळकटी येते. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
या अवस्थेत झाडाची झपाट्याने वाढ होते तसेच पानांची पूर्णपणेनिर्मिती होते. वाणाच्या गुणधर्मानूसार </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
मक्यास साधारणपणे १५-२० पाने येतात ही क्रिया झाडावरतूरा येईपर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">३</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">तुरा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">येण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>उगवणीपासून ४५ ते ६० दिवसापर्यतचा हा काळ आहे. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
तूरा वरच्याटोकापासून झुपक्यासारखा येतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
यामधून पुंकेसर बाहेर पडण्याची क्रिया साटक्कधारणत: १५दिवसापर्यत सुरू राहते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">४</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">उगवण्याचा</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कालावधी</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>मक्याचे वरचे टोकापासून तुरा बाहेर पडल्यानंतर २-३ </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दिवसातझाडाच्या एकूण पानापैकी मधल्या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
प्रथम कणीस बाहेर पडण्यास सुरूवात होते. या कणसातून स्त्रीकेसरबाहेर पडतात व या स्त्रीकेसरावर तु-यामधून निघणारे पुंकेसर पडून त्यांचे संयोगीकरण होते व बीजधारणा होते, या कणसावर त्या पाणाचे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
वरचे पानामधून कणीस बाहेर पडण्यास सुरवात होते. कणीसनिघण्याचा व संयोगीकरणाचा कालावधी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
साधारणपणे ५० ते ७० दिवस पर्यतचा असतो. बीजधारणाझाल्यावर तर कणसात दाणे भरण्यास सुरूवात होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">५</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दुधाळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">अवस्था</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:-</strong>दाणे भरताना प्रथमत: दाणे पक्क न होता हुरडा होण्याचा काळ समजतायेईल. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
हा काळ साधारणत: ४ ते </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
५ आठवड्याचा असतो. या काळात झाडाच्या शुष्क भागात सक्रियवाढ ( ८५ टक्कयापर्यत ) होते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">६</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">) </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">दाणे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">पक्व</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">होण्याचा </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">का</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">ळ</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">:</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">-</strong>दुधाळ अवस्थेनंतर दाणे पक्क होण्याकरीता १५ ते २० दिवसलागतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
दाणे पक्क होण्याची चिन्हे </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
म्हणजे दाण्याच्या खालच्या भागाला काळा पट्टा, थर तयारहोतो. दाणे पक्क झाल्यानंतर कणसे पिवळी</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
होताच कापणी करता येईल.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-14" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h4 style="color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.4230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px; width: 725.1875px;">
मक्यामध्ये घ्यावयाची आंतरपिके</h4>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />मक्याच्या दोन ओळींत अधिक अंतर असल्यामुळे आणि कमी पसारा असल्याने पिकाची सावली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
कमी पडते, त्यामुळे सूर्यप्रकाशाचा कार्यक्षमपणे वापर आणि दोन ओळींतील असलेल्या जागेत</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लवकर येणारी कडधान्ये (उडीद, मूग, चवळी) आणि तेलबिया (भुईमूग, सोयाबीन) ही आंतरपिके</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यशस्वीरीत्या घेता येऊ शकतात. मक्यात भुईमूग हे आंतरपीक जोडओळ किंवा सोडओळ पद्धतीने</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
घेता येते. पेरभातामध्ये बहुतांशी शेतकरी मका हे मिश्र पीक मुख्यतः हिरवी कणसे आणि चारा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
यासाठी घेतात. पेरभात + मका आंतरपीक पद्धतीमुळे भात उत्पादनात लक्षणीय घट येते. तथापि, पेरभाताच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
सहा ओळींनंतर दोन रोपांत २५ सें.मी. अंतर ठेवून मका टोकण करणे (६० टक्के मका रोपसंख्या प्रति हेक्टर) </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हे इतर पेरभात + मका मिश्र पीक पद्धतीपेक्षा सरस आढळून आले आहे. मक्याची लवकर येणारी पंचगंगा </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संमिश्र ही जात ऊस व हळदीमध्ये मिश्रपीक म्हणून घेता येते; परंतु अशा आंतरपीक पद्धतीमुळे मुख्य पिकाच्या </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
उत्पादनात घट येते. खरीप हंगामात मध्य महाराष्ट्र पठारी विभागामध्ये </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मका + भुईमूग, मका + तूर, मका + सोयाबीन आणि मका + चवळी या आंतरपीक पद्धतीत ६ः३ ओळी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या प्रमाणात घेणे फायदेशीर आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-15" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
मक्यावरील किडी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">खोडकिडाः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Sesamia inferens Walker (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा ओळख, नुकसानीचा प्रकार, जिवनक्रम इत्यादीची माहिती गहू या पिकाखाली दिलेली आहे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचे नियंत्रन करण्याचे दृष्टीने उपद्रव ग्रस्त क्षेत्रातील कडब्याचे कुटी करणे पिक कापणी नंतर </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
नागरणी करणे, इत्यदी बाबत माहिती ज्वारी या प्रकरणात दिलेली आहे. या पिकाचे जैविक नियंत्रण </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
करण्यासाठी ट्रायकोग्रामा चिलोनिस ह्या मित्रकिडी १.५ लाखप्रतिहेक्टरी याप्रमाणात उगवणीनंतर दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आठवड्यानी सुरवात करून दर १० दिवसाच्या अंतराने ३ ते ४ वेळा पिकावर सोडावेत. याशिवाय या</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
किडीचा प्रादुर्भाव वाढता असल्यास पिक सुमारे ३० दिवसाचे झाल्यानंतर एन्डोसल्फॉन ४ टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
दानेदार किंवा कार्बोफ्युरॉन ३ टक्के दाणेदार हेक्टरी १० किलो या प्रमाणात झाडाच्या पोंग्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
टाकावी. किंवा अवश्यकता भासल्यास एन्डोसल्फॉन ३५ टक्के प्रवाही १४ मिली १० लिटर पाण्यात </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मिसळुन पिकावर फवारणी करावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">कणसातील अळीः</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">Heliothis zea Boddie (Noctuidae : Lepidoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीचे पंतग मध्यम आकाराचे मळकट पिवळे, करड्या पिंगट रंगाचे असतात. त्यांची लांबी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
साधारणपणे १९ मि. मी इतकी असते. या किडीची अळी हिरव्या रंगाची असुन जवळपास ३८ ते ५० मि. मि. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
लांब असते. अंड्यातुन बाहेर आलेल्या अळ्या कणसामध्या जाउन वाढणा-या दाण्यावर उपजिवीका करतात. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
त्यामपळे उत्पनावर परीणाम होतो.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मादी पतंग कमसाच्या स्त्रिकेशरावर आपली अंडी घालतात. एक मादी सुमारे ३५० अंडी किंवा त्यापेक्षा जास्त </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अंडी घालु य़शकते. अंड्यातुन ४-५ दिवसात बरूक अळ्या बाहेर येतात. अळीची पुर्ण वाढ कणसामध्ये १५</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ते ३५ दिवसात होते. नंतर अळ्या जमिणीत कोषावस्थेत जातात. कोषावस्था साधारणपणे हवामाणानुसार</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
१० तो २५ द्वस टिकते. नंतर त्यातुन पतंग बाहेर येतात.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीचा बंदबस्त करण्यासाटी कणसातुन दोरेबाहेर द्सताच (स्त्रिकेशर) एक किंवा दोन वेळा कार्बारील १०टक्के </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
भुकटीहेक्टरी २० किलो या प्रमाणात कणसावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">गवती नाकतोडे</strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"> </strong><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">: Oedaleus sengalensis Krauss, Aliopus simulatrix Walker (Acrididae : Orthoptera)</strong></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ही किड अनेक पिकावर आढळुन येते. तसेच घोडे ह्या नावाने सर्वांचे परीचयाचे आहे. मका यापिकावर २-३</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
प्रकारचे नाकतोडे आढळुन येतात. त्यांचे विविध रंग काहिसा हिरवट व सुकलेल्या गवतासारखा असतो. </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
ह्या किडीची पिल्ले व प्रौढ पिकांची पाणे खाउन नुकसान करतात. टोळांनी केलेले नुकसान लश्करी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
अळीसारथे वाटटते. सुरवातीला या किडीचे पिल्ले कोवळ्या गवतावर उपजिवीका करतात. त्यामुळे</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
धु-याक़ील पिकावर या किडीचे प्रादुर्भाव जास्त प्रमाणात दिसुन येते.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या किडीटा मादी साधारणपणे २० ते ४० अंडी एका पुमजक्यात घालते. अंडी जमिणीवर घातलेली </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
आढळते. टोळांची पिल्ले अंड्यातुन बाहेर आल्यावर अनेकदा कात टाकतात. आणि सामान्यपणे दोन </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
महिन्यामध्ये प्रौढावस्थेत पोचतात. या किडीचा प्रादुर्भाव दिसुन येताच मिथीलपरॉथीऑन २% भुकटी </div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
हेक्टरी २० किलो या प्रमाणात पिकावर धुरळावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><i style="margin: 0px; padding: 0px;">स्त्रोत :</i></strong><a class="ext-link-icon" href="http://www.agdssmarathi.riskraft.com/SitePages/ProductDetails.aspx?ctwo=1&cthree=31" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">१. अग्रीकल्चर डिसिजन सपोर्ट सिस्टीम (AG - DSS)</a><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><a class="ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/20110601/4941060608224805562.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="मका या पिका विषयी अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window)">२. एग्रोवन</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-75613799024354325532014-10-16T03:25:00.002-07:002014-10-16T03:25:48.166-07:00हरभरा लागवडीचे नियोजन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
हरभरा लागवडीचे नियोजन</h1>
<div id="viewlet-above-content-body" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC1Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/pulses/93993092d93093e-93293e91793592194091a947-92893f92f94b91c928#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">हरभरा लागवडीचे नियोजन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/pulses/93993092d93093e-93293e91793592194091a947-92893f92f94b91c928#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">माहिती संदर्भ :</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px;"></span><br />
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-bf03aa2067224f6b9623eaf00c4acd0b" id="parent-fieldname-text-bf03aa2067224f6b9623eaf00c4acd0b" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
हरभरा लागवडीचे नियोजन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<br /></div>
<div class="NewsDetails" id="div_NewsText" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
1. हरभऱ्यासाठी मध्यम व भारी व पाण्याचा निचरा होणारी जमीन निवडावी. बागायत हरभऱ्याची पेरणी 20 ऑक्टोबर ते 15 नोव्हेंबर या दरम्यान पूर्ण करावी. पेरणी वाफशावर करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />2. जातीनुसार बियाण्याचे प्रमाण वापरावे. विकास आणि फुले जी- 12 या वाणासाठी हेक्टरी 70 किलो, विश्वास आणि विजयासाठी 85 किलो तसेच दिग्विजय, विशाल व विराट या वाणासाठी हेक्टरी 100 किलो बियाणे वापरावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />3) पेरणीसाठी प्रमाणित अगर खात्रीचे बियाणे वापरावे. बुरशीनाशकाची बीजप्रक्रिया केलेली नसल्यास प्रतिकिलो बियाण्यास 2 ते 2.5 ग्रॅम कार्बेन्डाझिम किंवा 2 ते 2.5 ग्रॅम थायरमची बीजप्रक्रिया करावी. पेरणीपूर्वी बियाण्यास 250 ग्रॅम रायझोबियम जिवाणू संवर्धक व 250 ग्रॅम स्फुरद विरघळविणारे जिवाणू संवर्धक प्रति 10 किलो बियाण्यास गुळाच्या थंड पाण्यातून बीजप्रक्रिया करावी. बियाणे सावलीत सुकवून लगेच पेरावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />4) पेरणी 30 x 10 सें.मी. अंतरावर करून झाडांची संख्या हेक्टरी 3,33,333 ठेवावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />5) घाटेअळीच्या व्यवस्थापनासाठी शेतात पक्षी थांबे करण्यासाठी हेक्टरी वापरावयाच्या हरभरा बियाण्यात 200 ग्रॅम ज्वारी मिसळून पेरणी करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />6) बागायती पिकाला 25 किलो नत्र, 50 किलो स्फुरद व 32 किलो पालाश (56 किलो युरिया, 312 किलो सुपर फॉस्फेट व 50 किलो मुरेट ऑफ पोटॅश) किंवा 125 किलो डाय अमोनिअम फॉस्फेट प्रतिहेक्टरी पेरणीपूर्वी जमिनीत पेरून द्यावी. दोन चाडी पाभरीने पेरणी करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />7) हरभरा पिकास साधारणपणे 12 सें.मी. पाण्याची गरज असते. पेरणी वापशावर करावी. जमिनीतील ओल पाहून पहिले पाणी 30 ते 35 दिवसांनी फांद्या फुटताना द्यावे आणि दुसरे पाणी 60 ते 65 दिवसांनी घाटे भरताना द्यावे. प्रत्येक वेळी पाणी योग्य प्रमाणात द्यावे. जास्त पाणी दिले गेल्यास पीक उभळण्याचा धोका असतो. 8) हरभरा-करडई आंतरपीक (6-3) पद्धतीचा वापर करा. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />9) आंतरमशागत- पेरणीनंतर 21 दिवसांनी कोळपणी आणि एक खुरपणी करावी. आवश्यकता भासल्यास दुसरी खुरपणी पीक फुलोऱ्यात येण्यापूर्वी करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />11. पेरणीसाठी खालील वाणांची निवड करावी.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br /></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
माहिती संदर्भ :</h3>
अॅग्रोवन</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-69810827644241923532014-10-05T22:53:00.001-07:002014-10-05T22:53:42.312-07:00आंबा मोहोराकडे लक्ष द्या ... / आंब्याचे मोहोर संरक्षण<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div id="viewlet-above-content-body" style="font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC1Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
आंबा मोहोराकडे लक्ष द्या ...</h1>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="color: black; cursor: pointer; font-size: 16px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-size: 16px;"></span><div id="viewlet-above-content-body" style="font-size: 16px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC1Digit" style="color: #555555; list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c93e-92e94b93994b93093e915921947-93291594d937-92694d92f93e#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मोहोर फुटण्याची अवस्था - मोहोरावरील अळीचे नियंत्रण</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c93e-92e94b93994b93093e915921947-93291594d937-92694d92f93e#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मोहोर फुलण्या आधीच्या अवस्थेचे व्यवस्थापन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c93e-92e94b93994b93093e915921947-93291594d937-92694d92f93e#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मोहोर फुलण्याच्या अवस्थेचे व्यवस्थापन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c93e-92e94b93994b93093e915921947-93291594d937-92694d92f93e#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">करपा रोगाचे व्यवस्थापन</a></li>
</ol>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfd53q_C9hBrkjEhO6iICgkRnvbhALbcvCYIrlRccn-Oz2ZYZ1J4u5_Ba7l_onGen4p0wzXv6kZ01EbioOs4PUU_0JPygPwwA6tcO0sUh7PWoalyZYmsCNJR8-8RO2pcVKHw8IepsV-wPg/s1600/Mango+1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfd53q_C9hBrkjEhO6iICgkRnvbhALbcvCYIrlRccn-Oz2ZYZ1J4u5_Ba7l_onGen4p0wzXv6kZ01EbioOs4PUU_0JPygPwwA6tcO0sUh7PWoalyZYmsCNJR8-8RO2pcVKHw8IepsV-wPg/s1600/Mango+1.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLY__E7ZkQqTCiyeJwTsPB0kKaYWLJZpp7wJGaohQ92-wbPjp39tVQrjsQolGrZS0_DMG5ZsGs66qo501VrUdasBvLg00_AW2ehgR9SpqIOfnLEZtMgKDSRauThtlbs-XhxDf7oXPFBB9K/s1600/Mango+2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLY__E7ZkQqTCiyeJwTsPB0kKaYWLJZpp7wJGaohQ92-wbPjp39tVQrjsQolGrZS0_DMG5ZsGs66qo501VrUdasBvLg00_AW2ehgR9SpqIOfnLEZtMgKDSRauThtlbs-XhxDf7oXPFBB9K/s1600/Mango+2.jpg" /></a></div>
<div>
<span style="color: #4785ac;"><br /></span></div>
</dd></dl>
</div>
<div id="content-core" style="color: #555555; font-size: 16px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-3248c6b6c1f54cbebd9b919aad67b126" id="parent-fieldname-text-3248c6b6c1f54cbebd9b919aad67b126" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">आंब्याला मोहोर येण्याच्या वेगवेगळ्या अवस्था आणि त्यांचे व्यवस्थापन</strong></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">मोहोर फुटण्याची अवस्था - मोहोरावरील अळीचे नियंत्रण</strong></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;">नुकत्याच फुटू लागलेल्या मोहोराच्या बोंग्यावर अळीचा प्रादुर्भाव होण्याची शक्यता आहे. तेव्हा ज्या बागा नुकत्याच मोहोर फुटण्याच्या अवस्थेत आहेत, अळीच्या नियंत्रणासाठी क्विनॉलफॉस(25 टक्के प्रवाही) 20 मि.लि. किंवा प्रोफेनोफॉस (50 टक्के प्रवाही) 10 मि.लि. प्रति 10 लिटर पाण्यात मिसळून फवारणी करावी.</span><span class="text_exposed_show" style="margin: 0px; padding: 0px;"></span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<span class="text_exposed_show" style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">मोहोर फुलण्या आधीच्या अवस्थेचे व्यवस्थापन</strong></span></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span class="text_exposed_show" style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />तसेच ज्या बागांमध्ये मोहोर येण्याची प्रक्रिया पूर्ण झालेली आहे; परंतु मोहोर अद्याप फुललेला नाही, अशा बागांमध्ये तुडतुड्यांचा प्रादुर्भाव आढळून आल्यास इमिडाक्लोप्रीड (17.8 टक्के प्रवाही) तीन मि.लि. किंवा अथवा क्लोथियानिडीन (50 टक्के पाण्यात मिसळणारे दाणेदार कीटकनाशक) 1.2 ग्रॅम प्रति 10 लिटर पाण्यात मिसळून फवारणी करावी. </span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">मोहोर फुलण्याच्या अवस्थेचे व्यवस्थापन</strong></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span class="text_exposed_show" style="margin: 0px; padding: 0px;">मोहोर फुलण्याच्या अवस्थेत असलेल्या बागांमध्ये शक्यतो कीटकनाशकाची फवारणी टाळण्याचा प्रयत्न करावा अथवा फवारणी करावयाची झाल्यास कडुनिंबयुक्त कीटकनाशकाची फवारणी करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />ज्या बागांमध्ये मोहोर मावळलेला आहे आणि बाग फळधारणेच्या अवस्थेत आहे, अशा बागेत पाण्यात मिसळणारे थायामेथोक्झाम (25 टक्के दाणेदार कीटकनाशक) एक ग्रॅम किंवा ट्रायझोफॉस (40 टक्के प्रवाही) 10 मि.लि. प्रति 10 लिटर पाण्यात मिसळून फवारणी करावी. आंब्यावरील भुरी रोगाच्या नियंत्रणासाठी या फवारणीमध्ये गंधक (80 टक्के पाण्यात मिसळणारे) 20 ग्रॅम किंवा कार्बेन्डाझिम (50 टक्के पाण्यात मिसळणारे) 10 ग्रॅम ही बुरशीनाशके मिसळावीत.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<span class="text_exposed_show" style="margin: 0px; padding: 0px;">करपा रोगाचे व्यवस्थापन</span></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span class="text_exposed_show" style="margin: 0px; padding: 0px;"><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />सद्यःस्थितीचा विचार करता, पाऊस पडल्यास मोहोरावर करपा रोग येण्याची शक्यता आहे. तरी अशी परिस्थिती निर्माण झाल्यास करपा रोगाच्या नियंत्रणासाठी कार्बेन्डाझीम (50 टक्के पाण्यात मिसळणारे) 10 ग्रॅम किंवा थायोफिनेट मिथाईल 70 टक्के) 10 ग्रॅम प्रति 10 लिटर पाण्यात मिसळून फवारणी करावी.</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">संपर्क - </strong></span><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><span style="margin: 0px; padding: 0px;">डॉ. एस.के.गोडसे - 9423804578 </span><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><span style="margin: 0px; padding: 0px;">कीटकशास्त्र विभाग, कृषी महाविद्यालय, दापोली</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<br /></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px;">स्त्रोत : अग्रोवन</strong></div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c94d92f93e91a947-92e94b93994b930-93890293091594d937923#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; font-size: 0.875em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">आंब्याचा मोहोर संरक्षण कसा कराल?</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c94d92f93e91a947-92e94b93994b930-93890293091594d937923#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">तुडतुडे</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c94d92f93e91a947-92e94b93994b930-93890293091594d937923#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">मिजमाशी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c94d92f93e91a947-92e94b93994b930-93890293091594d937923#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">भुरी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/90690292c94d92f93e91a947-92e94b93994b930-93890293091594d937923#section-5" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">करपा</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-5a03c292cad74a96acc40bde01b107a4" id="parent-fieldname-text-5a03c292cad74a96acc40bde01b107a4" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">आंब्याचा मोहोर संरक्षण कसा कराल?</strong></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="margin: 0px; padding: 0px;">आंब्याची फुले १० ते ४० सेंटीमीटर लांबीच्या गुच्छामध्ये येतात. प्रत्येक फुलाला पाच पाकळ्या असून त्यांची लांबी साधारणपणे ५ ते १० मिलीमीटर </span><span style="margin: 0px; padding: 0px;">एवढी असते. आंब्याच्या फुलांना मोहोर </span><span style="margin: 0px; padding: 0px;">असे म्हणतात. मोहोराला एक प्रकारचा मंद सुवास असतो.</span></span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="margin: 0px; padding: 0px;"></span><span style="margin: 0px; padding: 0px;">जर पाऊस नियमित पावसाळा सोडून नोव्हेंबरमध्ये देखील पडत राहिला, तर आंब्याची मोहोर येण्याची प्रक्रिया रखडते, त्यामुळे आंब्याला मोहोर उशिरा येतो. काही वेळा आपल्याला असे दिसून येते, की ऐन पावसाळ्यात म्हणजे जुलै किंवा ऑगस्ट महिन्यात ज्या वेळी भरपूर पाऊस सतत पडणे अपेक्षित असते, त्या वेळी जर मोठा खंड पडला म्हणजे पाऊस न पडता 15 ते 20 दिवस जर सतत ऊन पडले, तर अशा वेळेला या बागेमध्ये आंब्याला मोहोर यायला सुरवात होते. विशेषतः समुद्रानजीकच्या आंबा बागेमध्ये मोहोर अवकाळी येण्याची उदाहरणे याच कारणामुळे आढळतात. पाण्याचा ताण म्हणूनच महत्त्वाचा आहे. पावसाळ्यानंतर आंब्याच्या झाडाला सतत पाणी मिळत गेले, तर अशा आंब्याच्या झाडाला मोहोर उशिरा येण्याची दाट शक्यता असते. </span>आंब्याच्या उत्पादनात मोहोर संरक्षणाला विशेष महत्त्व आहे. प्रमुख व दुय्य्म पोषण प्राण्यांची कामतरता, संजीवकांचा अभाव, योग्य पाणी व्यवस्थापन नासणे आणि किडी – रोगांचा प्रादुर्भाव आदि कारणांमुळे मोहोर आणि फलगळ होते.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">तुडतुडे</strong></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
हे कीटक पाचरीच्या आकाराचे असतात. रंग भुरकट असून, डोक्यावर तांबड्या रंगाचे तीन ठिपके असतात. हे कीटक अत्यंत चपळ असून, त्यांची चाल तिरपी असते. मादी हिवाळ्यात फुले व पाने यांच्या शिरांत अंडी घालावयास सुरवात करते. या अंड्यांतून आठ ते दहा दिवसांत पिल्ले बाहेर पडून रस शोषण करावयास लागतात. त्यांची संपूर्ण वाढ 15 ते 20 दिवसांत होते आणि त्यापासून प्रौढ तुडतुडे तयार होतात. या किडींची पिल्ले आणि प्रौढ कोवळ्या पानांतील व मोहोरातील रस शोषून घेतात, त्यामुळे मोहोर सुकून गळून पडतो. त्याशिवाय तुडतुडे मधासारखा चिकट पदार्थ शरीरावाटे बाहेर टाकतात. तो पानांवर पडून नंतर त्यावर काळी बुरशी वाढते, त्यामुळे झाडे, फळे काळी पडतात.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
तुडतुडे वर्षभर झाडावर असल्यामुळे आंब्याच्या झाडाला मोहोर येण्यापूर्वी शिफारशीत कीडनाशकांचा वापर करावा, तसेच व्हर्टिसीलियम लेकॅनी या बुरशीजन्य कीटकनाशकाचा वापर करावा.<br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">मिजमाशी</strong></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;">मोहोर तसेच पालवी फुटताच कोवळ्या दांडयामध्ये अंडी घालते, दोन ते तीन दिवसांत अंडी उबून आळी मोहोरच्या देठातील आतील भाग खाते, त्या ठिकाणी सुरवातीस लहान गाठ आल्याप्रमाणे दिसते. प्रादुर्भित मोहोर वाकडा झालेला दिसून येतो. कोवळ्या पालवीवर प्रादुर्भाव झाल्यास पाने काळी पडून गळून जातात.</span></div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;">भुरी</strong></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong>या रोगामुळे मोहोरचा देठ, फुले आणि लहान फळे यावर सूक्ष्म बुरशीची वाढ होते, त्यामुळे प्रादुर्भित भाग पांढरट, भुरकट दिसतो. रोगाचा प्रसार वार्याोमुळे होतो. फुले व लहान फळे गळून पडतात आणि फलधारणेवर अनिष्ट परिणाम होतो.दापोलीच्या डॉ. बाळासाहेब सावंत कोकण कृषी विध्यापीठाने किडनाशक फवारणीचे वेळापत्रक तयार केले आहे. त्याची मदत घेऊन किडी – रोग नियंत्रणाच्या उपाययोजना कराव्यात.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-5" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">करपा</strong></span></h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong></span><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><span style="margin: 0px; padding: 0px;">या रोगाच्या प्रादुर्भावाची विविध लक्षणे म्हणजे </span><span style="margin: 0px; padding: 0px;">डहाळ्या वाळणे, </span><span style="margin: 0px; padding: 0px;">फांद्यांचे शेंडे झडणे, </span><span style="margin: 0px; padding: 0px;">मोहोर करपणे,</span><span style="margin: 0px; padding: 0px;"> पाने करपणे ही आहेत. पानांवर 20 ते 25 मि.मी. व्यासाचे अंडाकृती किंवा अनियमित वेडेवाकडे फिकट विटकरी किंवा गडद विटकरी ठिपके पडतात. आर्द्र वातावरणात बुरशीची वाढ जलद होते. रोगाचा प्रादुर्भाव जुन्या पानांपेक्षा नवीन पानांवर जास्त होतो. पानांची रोगग्रस्त देठे काळी पडतात, पाने खाली वाकतात, वाळतात, शेवटी गळून पडतात. पानगळ झालेल्या ठिकाणी काळे व्रण निर्माण होतात. रोगग्रस्त फांद्यांवर काळे ठिपके पडतात, फांद्यांचे शेंडे वरून वाळण्यास सुरवात होते. शेंडे झडल्याचे लक्षण दिसून येते. मोहरामध्ये फुलांच्या देठांवर काळसर विटकरी काळे डाग पडतात. उमललेल्या फुलांवरही छोटे काळे डाग पडतात. हे डाग मोठे होतात. नंतर मोहोर वाळतो. फळांवर सुरवातीस हे डाग गोल असतात; परंतु नंतर डागांचे एकत्रीकरण होते, मोठे अनियमित डाग तयार होतात. काही वेळा डागांमुळे संपूर्ण फळ पडते. डागांवर खोल चिरा निर्माण होतात. बुरशी फळात खोल शिरते व फळे नासतात.</span></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<br /></div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
माहिती संकलक - नितीन पाचुंदकर,</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
<span style="margin: 0px; padding: 0px;">(Msc </span><span id="36_TRN_j" style="margin: 0px; padding: 0px;">Agril Entomology)</span></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-58714761172963647302014-10-05T22:35:00.002-07:002014-10-05T22:43:48.627-07:00लिंबू बहराबाबत माहिती हस्त बहर व्यवस्थापन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<ol>
<li><b style="color: lime; font-family: mangal; font-size: 1.69230769230769em; line-height: 24px; text-align: justify;">1. लिंबू बहराबाबत माहिती</b></li>
</ol>
<br />
<div class="NewsDetails" id="div_NewsText" style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
उद्यानविद्या विभाग, महात्मा फुले कृषी विद्यापीठ, राहुरी, अहमदनगर येथील तज्ज्ञ दत्तात्रेय जगताप यांनी दिलेली माहिती बहर धरणे म्हणजे झाडांना पाण्याचा ताण देऊन विश्रांती देणे. लिंबू पिकाला बारमाही ओलित लागत असल्याने वर्षातून तीन वेळा म्हणजेच जून - जुलै, सप्टेंबर - ऑक्टोबर आणि जानेवारी - फेब्रुवारीत अनियंत्रितपणे फुलोरा येतो. या फुलांचे प्रमाण अनुक्रमे 36, 15 व 49 टक्के एवढे असते. लिंबूत विशिष्ट बहर धरणे शक्य असले तरी आर्थिकदृष्ट्या ते फायदेशीर ठरत नाही. कारण, एखाद्या विशिष्ट बहरासाठी ताण दिला, तर त्या वेळी अगोदरच्या बहराची फळे अपक्व स्थितीतच गळून पडतात. उदा. मृग बहर घेतल्यास झाडावर आंबे बहराची फळे दोन ते 2.5 महिन्यांची असतात. आंबे बहर घेतल्यास झाडावर हस्त बहराची फळे वाटाण्याएवढी असतात, ती पाण्याच्या ताणामुळे गळून जाण्याचा धोका असतो. त्यामुळे ताण देण्याच्या पद्धतीचा वापर करून एखादा विशिष्ट बहर धरणे लिंबूस शक्य होत नाही. त्यामुळे जुलै - ऑगस्ट दरम्यान 60-65 टक्के फळे मिळतात.<br />
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />
कागदी लिंबू फळांना उन्हाळ्यात चांगला भाव मिळतो. लिंबू लागवडीचे अर्थशास्त्र हे प्रत्येक बहरापासून मिळणारे उत्पादन व बाजारभाव यावर अवलंबून असते. मार्च, एप्रिल व मे महिन्यात लिंबू फळांना मागणी जास्त असते, त्यामुळे त्या काळात बाजारभावही चांगला असतो. म्हणून एप्रिल व मे महिन्यात लिंबू फळांचे उत्पादन घेण्यासाठी हस्त बहराचे नियोजन करणे अत्यंत महत्त्वाचे आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><br />
<h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; line-height: 24px; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><strong style="margin: 0px; padding: 0px;">हस्त बहर व्यवस्थापन</strong></h3>
<div class="NewsDetails" style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />
हस्त बहर धरण्यासाठी कागदी लिंबू झाडांना ऑगस्ट - सप्टेंबरमध्ये पाण्याचा ताण द्यावा लागतो; परंतु या वेळी जर पाऊस असेल तर बागेला ताण बसत नाही, तसेच हवामान प्रतिकूल असल्यास फुलोऱ्याचे प्रमाण कमी मिळते. सप्टेंबर - ऑक्टोबरमध्ये फुलोऱ्याचे प्रमाण फक्त 10 ते 15 टक्के असते.<br />
फुलोऱ्याचे प्रमाण वाढविण्यासाठी ऑगस्ट महिन्यामध्ये सायकोसिल या संजीवकाच्या 1000 पी.पी.एम. तीव्रतेच्या दोन फवारण्या एका महिन्याच्या अंतराने करून ऑक्टोबरमध्ये एन.ए.ए. या संजीवकाची 10 ते 15 पी.पी.एम. तीव्रतेची फवारणी करावी.<br />
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />
राष्ट्रीय लिंबूवर्गीय फळे संशोधन केंद्र, नागपूर येथे घेण्यात आलेल्या प्रयोगामध्येही सायकोसिल या संजीवकाच्या 1500-2000 पी.पी.एम.च्या ऑगस्ट महिन्यात दोन फवारण्यांची शिफारस केलेली आहे.<br />
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />
महात्मा फुले कृषी विद्यापीठ, राहुरी; डॉ. पंजाबराव देशमुख कृषी विद्यापीठ, अकोला आणि अखिल भारतीय समन्वित लिंबूवर्गीय फळे संशोधन प्रकल्प, तिरुपती येथे घेण्यात आलेल्या प्रयोगांमध्ये हस्त बहरामध्ये फुलोऱ्याचे प्रमाण वाढविण्यासाठी जून महिन्यात 50 पी.पी.एम. जिब्रेलिक ऍसिड, सप्टेंबर महिन्यात 1000 पी.पी.एम. सायकोसिल व ऑक्टोबर महिन्यात एक टक्का पोटॅशियम नायट्रेटची फवारणी केल्यास फुलोऱ्याचे प्रमाण वाढून उत्पादनात वाढ झाल्याचे दिसून आले आहे.</div>
<div style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; text-align: justify;">माहिती संदर्भ : </span><a class="external-link ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/index.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-align: justify; text-decoration: none;" target="_blank" title="नविन विंडोजमध्ये ओपन करावयाची बाह्य साईट">अॅग्रोवन</a><span style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; text-align: justify;">माहिती संदर्भ : </span><a class="external-link ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/index.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-align: justify; text-decoration: none;" target="_blank" title="नविन विंडोजमध्ये ओपन करावयाची बाह्य साईट">अॅग्रोवन</a></div>
<h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; float: left; font-family: mangal; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; line-height: 24px; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
<span style="color: orange;">2. लिंबूवर्गीय पीक व्यवस्थापन सल्ला</span></h3>
<div class="NewsDetails" id="div_NewsText" style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
1) बागेमध्ये पाणी व्यवस्थापनासाठी ठिबक सिंचनाचा वापर करावा. पाणी सर्वदूर समप्रमाणात पसरावे, याकरिता साध्या तोट्या न वापरता दाब नियमक तोट्या वापराव्यात. यामुळे पाण्याचा दाब सारखा राखला जातो. ठिबक सिंचनाची सुविधा नसल्यास दुहेरी रिंग पद्धतीने सिंचनासाठी आळे करावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />2) संत्रा व मोसंबीच्या एक वर्षाच्या झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड नऊ लिटर पाणी द्यावे, चार वर्षांच्या झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड 40 लिटर पाणी, आठ वर्षांच्या झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड 105 लिटर पाणी आणि दहा वर्षे व त्यावरील झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड 131 लिटर पाणी द्यावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />3) संत्रा व मोसंबीपेक्षा लिंबाच्या झाडाला पाण्याची गरज कमी असते. लिंबाच्या एक वर्षाच्या झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड सहा लिटर पाणी द्यावे, चार वर्षाच्या झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड 19 लिटर पाणी, आठ वर्षांच्या झाडाला प्रतिदिवस प्रतिझाड 57 लिटर पाणी आणि दहा वर्षे व त्यावरील झाडाला प्रतिझाड 92 लिटर पाणी द्यावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />4) जमिनीची मशागत आणि निंदणी करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />5) अंबिया बहाराचे फळ तोडणी सुरू करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />6) फळगळ कमी करण्याकरिता 1.5 ग्रॅम 2,4-डी किंवा जिब्रेलिक आम्ल आणि 100 ग्रॅम कार्बेन्डाझिम (50 डब्ल्यूपी) आणि एक किलो युरिया यांचे 100 लिटर पाण्यात द्रावण करून फवारणी करावी. पंधरा दिवसांनी दुसरी फवारणी करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />7) मृग बहराच्या फळांचा आकार वाढविण्याकरिता एक ग्रॅम जिब्रेलिक आम्ल अधिक दोन किलो मानो पोटेशियम फॉस्फेट किंवा दोन किलो डाय अमोनियम फॉस्फेट किंवा दोन किलो पोटॅशियम नायट्रेट प्रति 100 लिटर पाण्यात मिसळून द्रावण तयार करावे. हे द्रावण 15 ते 20 दिवसांच्या अंतराने फवारावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />8) फायटोफ्थोराग्रस्त झाडावर 2.75 ग्रॅम मेटॅलेक्झिक एम झेड 72 किंवा 2.5 ग्रॅम फोसेटील प्रतिलिटर पाण्यात मिसळून संपूर्ण झाड ओले होईपर्यंत फवारावे. हे द्रावण झाडांभोवती टाकावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />9) झाडाच्या बुंध्यावर दोन फुटापर्यंत बोर्डेपेस्ट ब्रशने लावावी. बोर्डोपेस्ट तयार करण्याकरिता एक किलो मोरचूद पाच लिटर पाण्यात आणि एक किलो चुना पाच लिटर पाण्यात रात्रभर भिजत घालून दुसऱ्या दिवशी सकाळी एकत्र पेस्ट करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />10) रोपवाटिकाधारकांनी खुटांसाठी रंगपूर किंवा जंबेरीच्या बियांची पेरणी प्लॅस्टिक ट्रेमध्ये करावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />11) सध्याच्या काळात फुलातील रस शोषणाऱ्या पतंगाचाही प्रादुर्भाव असतो. प्रौढ पतंग सायंकाळी बाहेर पडून पिकणाऱ्या आणि पिकलेल्या फळांच्या सालीला बारीक छिद्र पाडतात. पतंगांना आकर्षित करण्यासाठी 20 मि.ली मॅलेथिऑन किंवा 50 मि.लि. क्विनॉलफॉस प्रति दोन लिटर पाण्यात मिसळावे. या द्रावणात 200 ग्रॅम गूळ किंवा फळांचा रस मिसळून विषारी मिश्रण तयार करावे. हे मिश्रण प्लास्टिक ट्रेमध्ये ओतून यावर प्रकाशाचा सापळा लावून बागेत ठेवावे. झाडावरून गळलेली फळे गोळा करून नष्ट करावीत. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />12) या महिन्यात पिकलेल्या फळांवर फळमाशीचा प्रादुर्भाव असतो, नर माशीला आकर्षित करण्यासाठी अर्धा मिली मिथाईल युजेनाल आणि दोन मिली मॅलेथिऑन किंवा दोन मिली क्विनॉलफॉस प्रतिलिटर पाण्यात मिसळून द्रावण तयार करावे. मिश्रण रूंद तोंडाच्या बाटलीत भरून बागेत ठेवल्याने नर माशा त्याकडे आकर्षित होऊन त्या द्रावणात पडतात. फळ तोडणीच्या 60 दिवसांपूर्वी हे मिश्रण भरलेल्या 25 रूंद तोंडाच्या बाटल्या एक हेक्टर क्षेत्र असलेल्या बागेत ठेवाव्यात. यातील कीटकनाशकांचे द्रावण दर सात दिवसांनी बदलावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />13) कोळी किडीचा प्रादुर्भाव दिसताक्षणीच दोन मिली डायकोफॉल किंवा दोन मिली इथिऑन किंवा 2 मिली ओमाईट किंवा तीन ग्रॅम विद्राव्य गंधक प्रतिलिटर पाण्यात मिसळून फवारणी करावी. आवश्यकता भासल्यास दुसरी फवारणी 15 दिवसांच्या अंतराने घ्यावी. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />संपर्क -<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />दिनकरनाथ गर्ग(कीटक शास्त्रज्ञ) - 9822369030, <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />पी. डी. कोरडे- (सिंचन व्यवस्थापन तज्ज्ञ ) - 9422333525 <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />जी. एम. बोरकर- ( रोग व्यवस्थापन तज्ज्ञ) - 9422805137. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
संपर्क -</h3>
0712/25003325 <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />डॉ. एम. एस. लदानिया, <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />राट्रीय लिंबूवर्गीय फळ संशोधन केंद्र, नागपूर</div>
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-35342525168845329552014-10-05T22:30:00.001-07:002014-10-05T22:30:16.133-07:00<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoWycPHI_B-WCFoEudncEJsM2bGsoYkpcxi_mTyBH6-HqtgW3iqqRzTWydVgmqM-tmSSKbnRsTtG-lkxXpJ-NsPfqiHbVKMzMbpHAXM1zLX6L410VwT6g_k0XSo27R2G0uehIYsrWqjWzC/s1600/Oreng.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoWycPHI_B-WCFoEudncEJsM2bGsoYkpcxi_mTyBH6-HqtgW3iqqRzTWydVgmqM-tmSSKbnRsTtG-lkxXpJ-NsPfqiHbVKMzMbpHAXM1zLX6L410VwT6g_k0XSo27R2G0uehIYsrWqjWzC/s1600/Oreng.jpg" /></a></div>
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-weight: normal; line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; width: 543.890625px;">
संत्रा</h1>
<div id="viewlet-above-content-body" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<dl class="portlet toc" id="document-toc" style="background-color: #fefbe6; border-bottom-left-radius: 4px; border-bottom-right-radius: 4px; border-top-left-radius: 4px; border-top-right-radius: 4px; border: 1px solid rgb(244, 240, 215); float: left; font-size: 0.875em; margin: 0px 0px 1em; min-height: 13em; padding: 14.5px; width: 442.359375px;"><dd class="portletItem" style="margin: 0px 0px 0em 2em; padding: 0px;"><ol class="TOC1Digit" style="list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px; padding: 0px;">
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-1" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">प्रस्तावना</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-2" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">हवामान</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-3" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">जमीन</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-4" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पूर्वमशागत</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-5" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">कलमांची निवड</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-6" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">जाती</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-7" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">लागवडीची तयारी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-8" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">पाणी</a></li>
<li style="color: #4785ac; list-style-type: decimal; margin: 0px; padding: 0px;"><a href="http://mr.vikaspedia.in/agriculture/crop-production/92b933947/93890292494d93093e#section-9" style="color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-decoration: none;">खते</a></li>
</ol>
</dd></dl>
</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-0" style="cursor: pointer; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><span style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px;"></span><br />
<div id="content-core" style="color: #555555; font-family: mangal; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px;">
<div class=" kssattr-atfieldname-text kssattr-templateId-widgets/rich kssattr-macro-rich-field-view kssattr-target-parent-fieldname-text-30327842303847e5813d5424e325a2cc" id="parent-fieldname-text-30327842303847e5813d5424e325a2cc" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div id="MiddleColumn_internal" style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #565656; float: left; font-size: 0.8125em; margin: 0px; padding: 0px 0px 30px; width: 725.1875px;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-1" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
प्रस्तावना</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
महाराष्ट्रातील संत्र्याची नागपूर संत्रा हि जात त्याच्या अप्रतिम चवीमुळे जगप्रसिद्ध आहे. मुख्यत्वेकरून विदर्भात संत्र्याची लागवड केली जाते. पश्चिम महाराष्ट्रातील आणि मराठवाड्यातील शेतकऱ्यांना सुद्धा संत्र्याची लागवड करण्यास वाव आहे.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-2" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
हवामान</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संत्र्याच्या झाडाची वाढ १३ ते ३७ अंश से. ग्रे. या तापमानाच्या कक्षेत उत्तमरित्या होते. या पिकाला उष्ण व किंचित दमट हवामान, ३७० मि. मी. पाऊस आणि ५० ते ५३ टक्के हवेतील आद्रता चांगली मानवून झाडाची वाढ चांगल्या प्रकारे होते.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-3" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
जमीन</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
मध्यम काळी १ ते १.५ मीटर खोलीची जमीन, त्याखाली पाण्याचा निचरा होईल असा मातीमिश्रित मुरूम अथवा थोडी चुनखडी किंवा वाळूमिश्रित मातीचा ठार असलेली व ज्या जमिनीचा आम्लविम्ल निर्देशांक ५.५ ते ७.५ च्या दरम्यान असतो. अशा जमिनी लागवडीस उत्तम समजाव्या. भारी काळ्या जमिनी, ज्यात काळी माती १.५ ते ३.५ मीटर खोल असून खाली चोपण मातीचा थर असतो. अशा जमिनीत पाणी जास्त प्रमाणात धरून ठेवण्याची क्षमता असल्याने पाण्याच्या जास्त प्रमाणामुळे झाडाच्या मुळ्या सडून पुढे झाडे वाळतात. त्यामुळे अशा प्रकारच्या जमिनीत संत्र लागवड करू नये.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-4" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पूर्वमशागत</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संत्र्याची बाग लावण्याकरिता जमिनीची निवड झाल्यावर जमिनीची खोल नांगरट करून घ्यावी. नागरमोथा, हरळी, कास-कुंध्याच्या मुळ्या वेचून घ्याव्या. वखराच्या पाळ्या देऊन जमीन भुसभुशित करावी. चढउतार असल्यास जमीन समतोल पातळीत आणावी.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-5" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
कलमांची निवड</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong>डोळा भरून तयार केलेल्या कलामांपासून संत्र्याची लागवड केली जाते. कलमांची निवड करतांना ती शास्त्रोक्त पद्धतीने तयार केलेली निरोगी, जातिवंत, जोमदार, वाढणारी, जम्बेरी, किंवा रंगपूर लिंबू या खुंटावर डोळे भरलेली असावीत. संत्र्याची कलमे कृषी विद्यापीठे व शासकीय रोपवाटिका येथूनच घ्यावीत.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-6" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
जाती</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संत्र्याच्या <i style="margin: 0px; padding: 0px;">नागपूर संत्र, किन्नो संत्र व नं. १८२ </i>या जाती आहेत.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-7" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
लागवडीची तयारी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
या पिकाच्या लागवडीसाठी ६ X ६ मीटर अंतरावर ६० X ६० X ६० सें. मी. आकाराचे खड्डे घेऊन चौरस पद्धतीने लागवड करावी. लागवडीपूर्वी एक महिना अगोदर खड्डे खोदावेत. हे खड्डे पावसाळ्यापूर्वी २५ किलो चांगले कुजलेले शेणखत अधिक दोन किलो सिंगल सुपर फॉस्फेट अधिक १०० ग्रॅम १० टक्के क्लोरडेन / ओल्ड्रीन पावडर व जमिनीच्या प्रीष्ठ्भागावरील चांगली माती अथवा गाळाची माती यांच्या केलेल्या मिश्रणाने करून घ्यावेत,</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
निवड केलेली कलमे मान्सूनचा ३ ते ४ वेळा पाऊस पडून गेल्यानंतर व जमिनीत योग्य अशा ओल झाल्यावर लावावीत. कलमे मुख्यत्वे करून संध्याकाळच्या वेळी सूर्यास्तापूर्वी आकाश ढगाळलेले असताना व खड्डयात पुरेशी ओल असताना लावावीत. कलमांचा डोळा पश्चिम किंवा दक्षिणेला ठेवावा. यामुळे जोराच्या वाऱ्यामुळे डोळा खचण्याचा संभाव नसतो. कलम खड्डयात ठेवल्यावर मूळ स्वाभाविक अवस्थेत ठेवून माती हळूहळू खड्डयात टाकावी. माती हलक्या हाताने दाबावी. जोरात मातीवर दाब दिल्यास तंतुमुळे तुटण्याची दाट शक्यता असते. कलम पन्हेरीतून काढताना काही मुळ्या तुटतात. त्यामुळे कालामावरील पानाचे शोषण होत नाही. अशा वेळी सर्व पाने ठेवल्यास कलम वाळण्याची शक्यता असते. म्हणून लागवडीपूर्वी कलमाच्या खालच्या बाजूची अर्धी पाने काढून टाकावीत. खुंटावर आलेली फुट (कोंब) जोमाने वाढतात. म्हणून ती वरचेवर काढावी. कलमे लावल्यानंतर कलमांना अंदाजे १ लिटर पाणी देणे योग्य राहील.</div>
<a href="https://www.blogger.com/null" name="section-8" style="color: black; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></a><h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
पाणी</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संत्रापिकास एका वर्षात साधारणतः 24 ते २५ ओलिताच्या पाळ्या द्याव्या लागतात. हिव्वाल्यात ८ ते १० दिवसांच्या अंतराने. उन्हाळ्यात ६ ते ७ दिवसांच्या अंतराने तर पावसाळ्यात गरजेप्रमाणे ओलीत करावे. ओलीत देण्यासाठी रिंग पद्धतीने आळे तयार करावेत व बाहेरील आळ्यात पाणी द्यावे. कारण झाडाची अन्न व पाणी घेणारी मुले झाडाच्या परीघाकडील भागात पसरलेली असतात. या पद्धतीमुळे झाडाच्या खोडास पाणी लागत नाही. त्यामुळे डिंक्यासारख्या रोगाला झाडे बळी पडून रोगांना प्रादुर्भाव कमी होण्यास मदत होते.</div>
<h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
खते</h3>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
संत्र्यच्या झाडास वयोमानानुसार खालील प्रमाणे खताच्या मात्र द्याव्यात.</div>
<table class="listing" style="border-bottom-color: rgb(255, 255, 255); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-collapse: collapse; border-spacing: 0px; color: #565656; float: left; font-size: 0.923077em; line-height: 24px; margin: 0px 0px 1em; padding: 3.625px 10.875px; text-align: justify; width: 702.25px;"><tbody style="margin: 0px; padding: 0px;">
<tr class="odd" style="background: rgb(238, 238, 238); margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
वय</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
(वर्षे)</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
शेणखत (किलो)</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
नत्र</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em;">
(ग्रॅम)</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
स्फुरद (ग्रॅम)</div>
</td></tr>
<tr class="even" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
५</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१२०</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
६०</div>
</td></tr>
<tr class="odd" style="background: rgb(238, 238, 238); margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
२</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१०</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
२४०</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१२०</div>
</td></tr>
<tr class="even" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
३</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१५</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
३६०</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१८०</div>
</td></tr>
<tr class="odd" style="background: rgb(238, 238, 238); margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
४</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
२०</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
४८०</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
२४०</div>
</td></tr>
<tr class="even" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
५</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
२५</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
६००</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
३००</div>
</td></tr>
<tr class="odd" style="background: rgb(238, 238, 238); margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
६ ते ९</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
३० ते ५०</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
७२० ते १०००</div>
</td><td style="background: rgb(230, 231, 232); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
३६० ते ५००</div>
</td></tr>
<tr class="even" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;"><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१० व पुढे</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
५०</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"><div style="padding: 0px 0px 1em;">
१,०००</div>
</td><td style="background: rgb(250, 250, 250); border: 1px solid rgb(255, 255, 255); margin: 0px; padding: 3.5px; vertical-align: top;"></td></tr>
</tbody></table>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
वरील खते देताना सुरुवातीच्या 1 ते ५ वर्षेपर्यंत वाढीच्या काळात शेणखत मे महिन्याच्या शेवटच्या आठवड्यात किंवा जूनच्या पहिल्या आठवड्यात आणि रासायनिक खते ३ समान हप्त्यात विभागून जुलै, सप्टेबर व फेब्रुवारी या महिन्यात द्यावीत. वरखते बांगडी पद्धतीने मातीत मिसळून द्यावीत. माती परीक्षण करून पालाशची गरज असल्यास जरुरीनुसार द्यावे.</div>
<div style="padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><i style="margin: 0px; padding: 0px;">स्त्रोत : </i></strong><a class="ext-link-icon" href="http://www.mahaagri.gov.in/level3detaildispm.aspx?id=11&subid=2&sub2id=2" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; color: #4785ac; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title="संत्री या फळ पिकाच्या अधिक माहितीसाठी(External website that opens in new window) ">कृषी विभाग, महाराष्ट्र शासन</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-62446011133309934292014-10-05T22:22:00.000-07:002014-10-05T22:22:18.090-07:00शेवगा लागवड कधी करावी?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h3 style="border-bottom-color: rgb(217, 217, 217); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; color: #1e1e1e; float: left; font-family: mangal; font-size: 1.69230769230769em; font-weight: normal; line-height: 24px; margin: 20px 0px 10px; padding: 0px 0px 5px; width: 725.1875px;">
शेवगा लागवड कधी करावी?</h3>
<div style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em;">
<br /></div>
<div style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em;">
शेवगा लागवडीसाठी डोंगर उताराच्या, हलक्या माळरानाची भरड जमीन चांगली असते. लागवडीसाठी कोकण रुचिरा, पी.के.एम.-1, पी.के.एम.-2 या जातींची निवड करावी. कोकण रुचिरा या जातीच्या शेंगा गर्द हिरव्या, मध्यम लांब आणि शिजण्यास चांगल्या असतात. पी.के.एम.-1, पी.के.एम.-2 या जाती सहा ते आठ महिन्यांत फुलोऱ्यावर येतात. दोन झाडांतील व दोन ओळींतील अंतर चार ते पाच मीटर ठेवावे. लागवड करताना 60 सें.मी x 60 सें.मी x 60 सें.मी आकाराचे खड्डे खणून शेणखत आणि मातीचे मिश्रण भरावे. लागवड जून-जुलैमध्ये करावी. </div>
<div style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em;">
संपर्क - 02452-229000 <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />कृषी तंत्रज्ञान माहिती केंद्र, मराठवाडा कृषी विद्यापीठ, परभणी</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-51149797229972019022014-10-05T05:04:00.002-07:002014-10-05T05:04:25.534-07:00दर्जेदार फणस उत्पादनासाठी झाडाचे व्यवस्थापन कसे करावे?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="NewsDetails" id="div_NewsText" style="font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
<h1 class="documentFirstHeading kssattr-atfieldname-title kssattr-templateId-kss_generic_macros kssattr-macro-title-field-view" id="parent-fieldname-title" style="line-height: 1em; margin: 0px; padding: 0px 181.296875px 30px 0px; text-align: start; width: 543.890625px;">
<u><span style="color: red;">दर्जेदार फणस उत्पादनासाठी झाडाचे व्यवस्थापन कसे करावे?</span></u></h1>
</div>
<div class="NewsDetails" id="div_NewsText" style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
फणसाला नियमित फुले व फळे येतात. फणसामध्ये नैसर्गिकरीत्या दोन प्रकार आढळतात एक म्हणजे कापा, तर दुसरा बरका. गरे म्हणून कापा फणसाला प्राधान्य दिले जाते. फणसामध्ये नर व संयुक्त (मादी फुले) वेगवेगळी येतात; पण ती एकाच झाडावर असतात. नर फुले ही गोलसर असतात आणि हाताने स्पर्श केल्यानंतर गुळगुळीतपणा जाणवतो, तर मादी फुले लांबट असून काटेरी दिसतात. फणसाच्या फांद्यांवर फुले लागतात; पण बहुतेक वेळा मुख्य खोडावर म्हणजेच मधल्या जाड्या खोडावर किंवा मुख्य खोडालगतच्या आलेल्या मोठ्या फांद्यांवर जी मादी फुले असतात, त्यांचेच रूपांतर फळांमध्ये होते. फांद्या जेवढ्या जाड असतील, तेवढी सशक्त आणि जोमदार फुले लागतील, त्यामुळे उत्पादनातदेखील वाढ मिळेल. शेतकऱ्यांच्या दृष्टीने कापा आणि बरका ही दोन्ही प्रकारची झाडे महत्त्वाची आहेत. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />फणसाच्या फांद्या जाड करण्यासाठी संतुलित अन्नपुरवठा हा सगळ्यात चांगला उपाय आहे. एका पूर्ण वाढलेल्या फणसाच्या झाडाला सुमारे 20 ते 30 किलो शेणखत किंवा कंपोस्ट द्यावे. तसेच 500 ग्रॅम नत्र, 250 ग्रॅम स्फुरद व 250 ग्रॅम पालाश प्रति झाडाला द्यावे. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />फणसाच्या झाडाला खोडावर फुले व फळे लागतात म्हणजेच झाडाच्या स्वतःच्या सावलीत लागतात. बऱ्याचदा असे आढळून येते, की फुले आल्यानंतर नर फुले काळी पडून गळून पडतात. नर फुलांच्या लगत असलेली किंवा नर फुलाला चिकटून असलेली मादी फुलेदेखील काळी पडतात. जर फणसाच्या खोडावर सावलीचे प्रमाण जास्त असेल, तर अशा ठिकाणी फळे काळी पडण्याचे प्रमाण वाढते म्हणूनच फणसाच्या मधल्या खोडावर पडणाऱ्या सावलीचे नियोजन करणे महत्त्वाचे आहे. झाडाची सरसकट छाटणी न करता तुरळक प्रमाणात फांद्यांची विरळणी केली, तर झाडाच्या आत पडणाऱ्या प्रकाशाचे प्रमाण वाढेल ही विरळणी करताना कमकुवत फांद्यांची करावी. साधारण नोव्हेंबर ते डिसेंबर या महिन्यांत फुले लागतात. फलधारणेनंतर फळ तयार होण्यासाठी सुमारे 130 ते 140 दिवसांचा कालावधी लागतो. नवीन लागवड करताना सुधारित जातींची निवड करावी. डॉ. बाळासाहेब सावंत कोकण कृषी विद्यापीठाने फणसाची "कोकण प्रॉलिफिक' ही जात विकसित केली आहे. या जातीची फणसाची फळे मध्यम आकाराची असून, पावसाळ्यातही गर चांगला राहतो. <br style="margin: 0px; padding: 0px;" /><br style="margin: 0px; padding: 0px;" />संपर्क - 02358 - 282415, विस्तार क्र. - 250, 242 <br style="margin: 0px; padding: 0px;" />उद्यानविद्या विभाग, कृषी महाविद्यालय, दापोली</div>
<div style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="color: #565656; font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"></strong></div>
<div style="font-family: mangal; font-size: 13px; line-height: 24px; padding: 0px 0px 1em; text-align: justify;">
<strong style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: lime;">माहिती संदर्भ </span><span style="color: #565656;">: </span><a class="external-link ext-link-icon" href="http://www.agrowon.com/Agrowon/index.htm" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: url(http://mr.vikaspedia.in/portal_css/Sunburst%20Theme/ext-link-icon); background-origin: initial; background-position: 100% 50%; background-repeat: no-repeat; background-size: initial; cursor: pointer; margin: 0px; outline: none; padding: 0px 18px 0px 0px; text-decoration: none;" target="_blank" title=" Website opens in a new window"><span style="color: red;">अॅग्रोवन</span></a></strong></div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-41570262894253134382013-08-14T04:31:00.000-07:002013-08-14T04:31:23.993-07:00कांद्याचं तेवढं बोला राव...!<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
मुंबई/नाशिक – महागाईत सर्वच खाद्यपदार्थांचे भाव वाढलेत. मात्र, कांद्यानं
उचल खायला सुरवात केली, की शहरीवर्गाच्या डोळ्यात पाणी यायला सुरवात
झालीय. प्रति किलो दहा रुपयांवरुन कांदा आता ५० ते ६० रुपयांवर पोहोचलाय.
नवीन आवक सुरू होत नाही तोपर्यंत भाव कमी होण्याची शक्यता नाही. विशेष
म्हणजे, सर्वसामान्य ग्राहक किलोभर कांद्याला ५० रुपयांवर रोकडा मोजत असला
तरी शेतकऱ्यांना २५ ते ३० रुपयेच मिळतायत. सध्याचा श्रावण हा व्रतकैवल्याचा
महिना असल्यानं कांदा खाण्याचं प्रमाणं खूपच कमी होतं. तरी ही परिस्थिती
आहे. <br />
<br /><img alt="onions1" height="198" src="http://bharat4india.com/images/000_August/onions1.jpg" style="float: left; margin: 5px;" width="273" /><strong>दुष्काळाचा फटका</strong><br />भीषण
दुष्काळामुळं राज्यात कांद्याचं उत्पादन कमी झालंय. परिणामी सर्वच
बाजारपेठांमध्ये कांद्याची आवक कमी होवू लागलीय. चाळींमधील कांद्याचा साठा
संपू लागलाय. यामुळं मागील एक महिन्यांपासून बाजारभाव वाढू लागलेत. त्यातच
काबाडकष्ट करणाऱ्या बळीराजाला दोन पैसे मिळू द्या वो...अशी भूमिकाही बरेचजण
घेतायत. त्यातूनच मल्टीप्लेक्समध्ये एका चित्रपटासाठी शंभराची नोट
मोडणाऱ्यांनी उगीच खळखळ करु नये, असं आवाहनही केलं जातंय. सर्वच
खाद्यपर्दार्थांचे भाव वाढत असताना कांद्याचं तेवढं बोला राव...अशी
परिस्थिती की निर्माण केली जातेय, असा प्रश्नही काहीजण विचारतायंत. <br />
<strong>निर्यात थांबविणार नाही - पवार</strong><br />
कांद्याची निर्यात थांबविणार नाही. भाव पडतात तेव्हा शेतकर्यांच्या
डोळ्यांत पाणी येते. दुष्काळात टँकरने पाणी आणून शेती जगवली. त्यामुळे आता
बाजारात कांदा आहे. भाव वाढल्याने शेतकर्यांना थोडा फायदा होऊ द्या.
त्यामुळे त्यांच्यावरील खर्चाचे ओझे कमी होईल, असं केंद्रीय कृषीमंत्री शरद
पवार यांनी पुण्यात बोलताना सांगितलं.<br />
<strong>मागणीच्या तुलनेत निम्मीच आवक</strong><br />एप्रिल ते जूनदरम्यान
सरासरी दीड हजार रुपये दर मिळाल्याने शेतकऱ्यांनी मोठ्या प्रमाणावर कांदा
विक्रीसाठी आणला. त्याचवेळी दुसरीकडे टिकाऊ व चवीला तिखट असे वैशिष्ट्य
असलेल्या गावठी कांद्याची सध्या सर्वत्र चणचण भासत आहे. हॉटेल व घरच्या
जेवणातूनही कांदा गायब होत आहे. एकूणच देशभरात आवकेच्या तुलनेत दुप्पट
प्रमाणात मागणी आहे. देशभरात रोज ७० हजार टन कांदा सध्या विक्रीसाठी येत
आहे. या फरकामुळंच कांद्याचे दर प्रतिक्विंटल चार हजारांवर गेल्याचं
तज्ज्ञांचं म्हणणं आहे. कांद्याचं आगार असलेल्या नाशिक जिल्ह्यासह इतर
ठिकाणीही यंदा कांद्याचं पीक सरासरीपेक्षा पन्नास टक्के कमी झालंय. त्याचा
थेट परिणाम गेले दोन महिने बाजारात दिसतोय. वाढती मागणी आणि त्याच्या
निम्म्याहून कमी झालेली आवक यामुळं कांद्याच्या दराचा आलेख हा चढताच आहे.
महाराष्ट्रासह बिहार, राजस्थान, गुजरातमध्येही गावठी कांदा संपल्यातच जमा
आहे. नवा लाल कांदा यायला अजुन जवळपास दीड-दोन महिने वेळ आहे. त्यामुळं आवक
कमीच आहे. त्यातच शुक्रवार, शनिवार आणि रविवार असे तीन दिवस सलग सुट्टी
आल्यानं नाशिक जिल्ह्यातल्या लासलगाव, नांदगाव, येवला या बाजारसमित्या बंद
आहेत. त्यामुळंही कांद्याच्या आवकीवर परिणाम झालाय. सोमवारपासुन सर्व
बाजारसमित्यांचं काम सुरु होईल, पण जोपर्यंत नविन कांदा बाजारात येत नाही
तोपर्यंत कांद्याचे भाव कमी होणार नाहीत, असं व्यापाऱ्यांचं म्हणणं आहे.<br />
<br />
<strong>वाशी मार्केटला दर ५० रुपयांवर<img alt="onion3" height="195" src="http://bharat4india.com/images/000_August/onion3.jpg" style="float: right; margin: 5px;" width="268" /></strong><br />वाशी
एपीएमसीमधील होलसेल मार्केटमध्ये शनिवारी कांद्यानं प्रति किलो ४५
रुपयांचा दर गाठल्यानं किरकोळ मार्केटमध्ये कांदा ५० ते ५५ रुपये प्रति
किलो झालाय. वाशी एपीएमसीमध्ये शनिवारी फक्त 75 गाड्या कांद्याची आवक झाली.<br />
<strong>पुण्यात भाव ४० रुपयांवर</strong><br />पुण्यातही कांद्याची आवक
कमी झाल्यानं शुक्रवारी मार्केट यार्डात कांद्याला तीन वर्षांतील उच्चांकी
म्हणजेच दहा किलोसाठी ४०० रुपयांपर्यंत भाव मिळाला. तीन वर्षांपूर्वी प्रति
दहा किलो ७०० रुपये भाव मिळाला होता. कांद्याचे भाव आणखी वाढण्याची शक्यता
वर्तविली जात आहे. मार्केट यार्डात गेल्या आठवडाभर नियमितपणे ७० ते ८०
ट्रक कांद्याची आवक होत होती. काल केवळ ३० ट्रक झाल्याने कांद्याला
उच्चांकी भाव मिळाला.<br />...........................<img alt="onion 5" height="152" src="http://bharat4india.com/images/000_August/onion_5.jpg" style="float: left; margin: 5px;" width="203" /><br />
<br />
<strong>चार दिवसांत गावठी कांद्याची झालेली आवक व बाजारभाव</strong> <br />दिनांक कांद्याची आवक दर <br />(क्विंटलमध्ये) (क्विंटलचे) <br /><strong>सोमवार (ता. 5)</strong> : 18 हजार 647 किमान 2100, कमाल 3249, सरासरी 2550 <br /><strong>बुधवार (ता. 7)</strong> : ऑगस्ट 9 हजार929 किमान 2401, कमाल 3174, सरासरी 2951 रुपये <br /><strong>गुरुवार (ता. 8</strong>) : 7 हजार 768 किमान 2500, कमाल 3698, सरासरी 3351 रुपये <br /><strong>शुक्रवार (ता. 9)</strong> : 5 हजार क्विंटल किमान 3451, कमाल 4000, सरासरी 3751 रुपये</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-56784389146692187872013-08-14T04:14:00.001-07:002013-08-14T04:14:01.294-07:00पिक पहाणी.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="width: 94%px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="font-size: 110%; font-weight: bold; line-height: 1.5em;" valign="top"><a href="http://satbara.co.in/InnerPages/ShetiVishyakMahiti.html">शेती विषयक माहिती</a> » <a href="http://satbara.co.in/InnerPages/ShetiVishyakMahiti_4.html">पिक पहाणी. </a> </td>
</tr>
<tr>
<td height="30"> </td>
</tr>
<tr>
<td style="font-size: 90%; text-align: justify;">
<span class="style8">कोणाच्याही जमीनीस पिक पाहणी
सदरी कोणाचेही नांव लावले जाते व तलाठी हे काम करतात अशी सार्वजनिकरित्या
शेतकरी किंवा खातेदार चर्चा करतांना आपण पाहतो. 1971 साली याबाबत शासनाने
पिक पाहणीच्या संदर्भातील नियम बनविले व तेव्हापासून अशाप्रकारे कोणाच्याही
जमीनीला दुसर्या कोणाचेही नांव थेट पिक पाहणीस लावण्याचे अधिकार
तलाठयांना नसल्याचे स्पष्ट केले.</span><br />
दरवर्षी खरीप व रब्बी या दोन्ही हंगामात प्रत्यक्ष
फिरुन पिकांची नोंद 7/12मध्ये लावली जाते. सर्वसाधारणपणे सप्टेंबर मध्ये
खरीपाची व डिसेंबर अखेरपर्यंत रब्बी पिकांची पाहणी करुन नोंदी केल्या
जातात.<br />
वरीलप्रमाणे पिकांच्या निरीक्षण काळात, सर्व
जमीनीच्या बाबतीत मालक हाच जमीन कसतो काय याची पडताळणी करणेदेखील अपेक्षित
असते. 7/12 वर नांव असणारी व्यक्ती आणि प्रत्यक्ष जमीन कब्जात असलेली
व्यक्ती एकच आहे काय याची पडताळणी तलाठयाकडून केली जाते. जमीन मालक किंवा
त्याचे कुटूंबीय ही जमीन कसत असतील तर त्यांचे स्वत:चे नांव "खुद्द" या
स्वरुपात 7/12 स पिक पाहणी सदरी लावली जाते. मात्र प्रत्यक्ष जमीत कब्जात
असलेली व्यक्ती ही जमीन मालकापेक्षा वेगळी आहे, असे लक्षात आल्यास तलाठयाने
खाली दिलेल्या गाव नमुना 14 मध्ये माहिती भरुन, या नोंदवहीचा उतारा
तहसिलदाराकडे कार्यवाहीसाठी पाठविणे अपेक्षित असते.<br />
<span class="style9"><u>गांव नमुना-14 :</u></span> अधिकार अभिलेखात जमीन कब्जात असल्याचे मानण्यांत येणार्या व्यक्ती व्यतिरिक्त जमीन कब्जात असलेल्या व्यक्तिंची नोंदवही.<br />
<table border="1" cellspacing="0" style="width: 464px;">
<tbody>
<tr>
<td>अ.क्र.</td>
<td>भूमापन अ.क्र.</td>
<td>भूमापन क्रमांकाचा उपविभाग</td>
<td>खाते क्रमांक</td>
<td>वर्ष.</td>
<td>अधिकार अभिलेखात नांव नोंदलेल्या व्यक्ती व्यतिरिक्त जमीन कब्जात असलेल्या इतर व्यक्तींचे नांव.</td>
<td>स्तंभ-6 मधील व्यक्तींकडे ज्या तारखेपासून जमीन कब्जात असेल ती तारीख.</td>
<td>शेरा</td>
</tr>
<tr>
<td><div align="center">
1</div>
</td>
<td><div align="center">
2</div>
</td>
<td><div align="center">
3</div>
</td>
<td><div align="center">
4</div>
</td>
<td><div align="center">
5</div>
</td>
<td><div align="center">
6</div>
</td>
<td><div align="center">
7</div>
</td>
<td><div align="center">
8</div>
</td>
</tr>
</tbody></table>
यावरुन आपल्या असे लक्षात येईल की, मालकाशिवाय
दुसर्या व्यक्तीचे नांव 7/12 वर कूळ व खंड सदरी थेट लावण्याचे कोणतेही
अधिकार तलाठयास नाहीत. वर नमुद केल्याप्रमाणे नमुना 14 मध्ये,
मालकाव्यतिरिक्त जो माणूस जमीन कब्जात असल्याचा दावा करतो, त्या संदर्भातील
माहिती लिहीलेली असते. <br />
नमुना 14 मधील माहिती तहसिलदाराकडे मिळाल्यानंतर
तहसिलदाराकडून त्या त्या गावातील अशा सर्व जमीनीच्या बाबतीत चौकशीच्या
तारखा लावल्या जातात. चौकशीच्या तारखा, भेट देण्याची प्रत्यक्ष तारीख व
वेळेची पूर्वसूचना संबंधीत खातेदारांना तसेच तलाठी यांना किमान 7 दिवस
अगोदर देणे अपेक्षित आहे. पिक पाहणीच्या चौकशीच्या वेळी शेजारच्या
खातेदारांना सुध्दा चौकशीसाठी गावाच्या चावडीवर उपस्थित रहाण्यास कळविले
जाते. <br />
पिक पाहणीच्या प्रकरणामध्ये जेव्हा जमीन मालक सोडून
अन्य व्यक्ती, जमीन आपल्या ताब्यात आहे असा दावा करीत असतात त्यावेळी ही
जमीन कशी व केव्हा ताब्यात आली, जमीनीत कोणकोणती पिके घेतली, आजरोजी कोणती
पिके घेत आहेत व प्रत्यक्षात जमीन आपण कसली आहे काय याबाबतचा पुरावा देणे
अपेक्षित असते. अनेक वेळा शेतकरी खातेदार हे खरेदीविक्रीचा व्यवहार
कायद्यानुसार पूर्ण करु शकले नाहीतर, पिक पाहणीच्या द्बारे नाव लाऊन
आडमार्गाने व्यवहार पूर्ण करण्याचा प्रयत्न करतात. वास्तविक "जमीनीचा ताबा
हा जमीनीच्या मालकीपाठोपाठ आला पाहिजे" हे कायद्याचे सर्वमान्य तत्व आहे.
म्हणून अगोदर मालकी कशी आली व नंतर ताबा कसा आला याबाबत पुरावा दिला गेला
पाहिजे. या संदर्भात शेतकर्यांना खालील महत्वाचे मुद्दे लक्षात ठेवले
पाहिजेत.<br />
(1) कूळ कायद्यानुसार "जातीने जमीन कसणे" या व्याख्येमध्ये खालील बाबींचा समावेश होतो.<br />
(अ) स्वत:च्या अंगमेहनतीने.<br />
(ब) स्वत:च्या कुटूंबातील कोणत्याही इसमाच्या अंगमेहनतीने.<br />
(क) स्वत:च्या किंवा कुटूंबातील कोणत्याही इसमाच्या
प्रत्यक्ष देखरेखीखाली मजुरीने लावलेल्या मजुरांकरवी अथवा रोख रकमेत किंवा
मालाच्या रुपात परंतु पिकाच्या हिश्श्याच्या रुपात नव्हे, द्यावयाच्या
वेतनावर ठेवलेल्या नोकराकरवी जमीन कसणे असा होतो. अपवाद : विधवा स्त्री,
अवयस्क किंवा शारीरिक किंवा मानसिक दौर्बल्य जडलेला इसम, सशस्त्र, फौजेत
नोकरी करणारा इसम, हे नोकरांमार्फत, मजुरांमार्फत कसत असतील तरी ते स्वत:च
जमीन कसतात असे मानले जाते.<br />
(2) पिकपाहणी सदरी मालकाव्यतिरिक्त दुसर्या
व्यक्तीचे नांव हे जमीन मालकाने निर्माण केलेल्या कायदेशिर ताब्यानुसारच
लावले पाहिजे. " जमिनीचा ताबा हा जमिनीच्या मालकी पाठोपाठ आला
पाहिजे" हे कायद्याचे सर्वमान्य तत्व आहे.<br />
(3) एखाद्या वर्षी मालकाव्यतिरिक्त दुसर्याचे नाव
वहिवाट सदरी लागले म्हणजे तो आपोआप कूळ झाला असे होत नाही. कूळकायद्यानुसार
कूळ व मालक यांच्यात करार होणे, कूळ व मालक असे नाते सिध्द होणे, कूळाने
मालकास खंड देणे इत्यादी बाबी कूळ सिध्द होण्यास आवश्यक आहे.<br />
कूळ कायदा कलम 32 ओ चा अशावेळी संबंध येऊ शकतो.
कूळकायदा कलम- 32 ओ नुसार जमीन मालकाने 1-4-57 नंतर निर्माण केलेल्या
कोणत्याही कूळवहिवाटीच्या बाबतीत, जातीने जमीन कसणार्या कूळास अशी
कूळवहिवाट सुरु झाल्याच्या तारखेपासून एक वर्षाच्या आंत त्याने धारण केलेली
जमीन मालकांकडून खरेदी करण्याचा हक्क असतो. कूळकायद्याने कूळास दिलेला हा
हक्क बजावण्याची त्याची इच्छा असेल तर त्याने एक वर्षाच्या आंत त्या
संबंधात जमीन मालकास व शेतजमीन न्यायाधिकरणास (तहसिलदार) विहीत रितीने
कळविले पाहिजे.<br />
(4) मालकाशिवाय दुसर्या व्यक्तीचे नांव वहिवाट सदरी
लागल्यास अशी व्यक्ती 7/12 मधील नोंद दाखवून वहिवाटीस अडथळा येऊ नये अशी
मागणी करुन दिवाणी न्यायालयातून मनाई आदेश आणू शकते व असे मनाई आदेश अनेक
दिवस राहिल्यास प्रकरणात गुंतागुंत निर्माण होते.<br />
(5) दरवर्षीची पिकपाहणी ही स्वतंत्र असते. त्यामुळे
एका वर्षी पिकपाहणीला मालकाव्यतिरिक्त दुसर्याचे नांव लागले तरी पूढच्या
वर्षी सुध्दा नमुना-14 भरुन तहसिलदार यांनी रितसर पिकपाहणी प्रकरणाची चौकशी
केली पाहिजे.</td></tr>
</tbody></table>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-40908763451099596572013-08-14T04:13:00.000-07:002013-08-14T04:13:26.528-07:00शेती विषयक माहिती » जमीनीचे रेकॉर्ड.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="width: 94%px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="font-size: 110%; font-weight: bold; line-height: 1.5em;" valign="top"><a href="http://satbara.co.in/InnerPages/ShetiVishyakMahiti.html">शेती विषयक माहिती</a> » जमीनीचे रेकॉर्ड. </td>
</tr>
<tr>
<td height="30"> </td>
</tr>
<tr>
<td style="font-size: 90%; text-align: justify;">
<span class="style8">अत्याधुनिक पध्दतीने शेती
करण्याबरोबरच शेतीविषयक बदलत्या कायद्याचे ज्ञान होणे शेतकर्यांच्या
दृष्टीने अत्यंत आवश्यक आहे. विविध कायद्यांची व जमिनीच्या रेकॉर्डची
माहिती नसल्यामुळे मागच्या पिढीतील अनेक शेतकर्यांना त्रास सहन करावा
लागला. <br />
देशभरामध्ये विविध न्यायालयात सध्या सुमारे अडीच
कोटीच्या वर खटले प्रलंबित आहेत. एकटया महाराष्ट्रातच अशा खटल्यांची संख्या
30 लाखाच्यावर आहे. प्रत्येक खटल्यातील दोन बाजू व त्यामध्ये गुंतलेली
कमीतकमी दोन कुटुंबे विचारात घेतली तर खटल्यामध्ये किती व्यक्ती गुतलेल्या
आहेत याचा अंदाज बांधलेला बरा! यातील बहुतांश खटल्यांमध्ये, खटल्याचे मूळ
कारण हे मुख्यत: मालमत्ता किंवा मिळकत हे आहे.<br />
अत्याधुनिक पध्दतीने शेती करणार्या शेतकर्यांनी
आपल्या शेतीमध्ये नव-नवीन प्रयोग करुन आधुनिक तंत्रज्ञानाचा वापर करुन
उत्पन्न वाढीचे जोरदार प्रयत्न चालविले आहेत. त्या प्रयत्नांना त्यांच्या
कायदेविषयक ज्ञानाची जर जोड दिली गेली तर असा शेतकरी निश्चितपणे प्रगती करु
शकेल. यासाठी प्रत्येक शेतकर्याने जमिनीबाबतचे रेकॉर्ड सतत अद्यावत ठेवणे
आवश्यक आहे व कायद्याच्या तरतुदी समजावून घेतल्या पाहिजेत.<br />
खरेतर प्रत्येक शेतकर्याने आता स्वत:च्या
जमिनीसंबंधीच्या कागदपत्रांची एक मुलभूत फाईल तयार केली पाहिजे. अशा
फाईलमध्ये किमान खालीलप्रमाणे कागदपत्रे ठेवावीत.</span><br />
<span class="style11">(1) मालकीविषयीची कागदपत्रे :</span><br />
यामध्ये आपण कसत असलेली जमीन ही आपल्या मालकीची कशी झाली हे दाखविणारी
कागदपत्रे मूळ स्वरुपात प्रत्येक शेतकर्याने आपल्याकडे ठेवली पाहिजेत.
यामध्ये मुख्यत: खरेदीचा दस्त, बक्षीसपत्राचे दस्त, मृत्युपत्र, किंवा अन्य
स्वरुपाचा मूळ दस्तऐवज यांचा समावेश होतो. जर वडीलोपार्जित जमीन नावावर
आली असेल तर प्रत्येक शेतकर्याने एका कोर्या कागदावर वंशवेल लिहून काढला
पाहिजे. त्यामध्ये आजोबांचे नांव, त्यांना असणारी एकूण मुले व मुली,
त्यांच्या मृत्युनंतर झालेल्या वारसाच्या नोंदी, कायद्यानुसार आलेला हिस्सा
व त्यानुसार किती जमीनीपैकी किती क्षेत्र आपल्या नावावर झालेले आहे हे
शेतकर्याला समजले पाहिजे. यामध्येच सर्व वारसांच्या नोंदी, फेरफार नोंदीचे
उतारे, वारस ठरावाचे उतारे लावावेत.<br />
<br />
<br />
<span class="style11">(2) 7/12 उतारा :</span><br />
आपल्या हक्काची नोंद दरवर्षी योग्यरित्या केली जाते किंवा नाही हे
पाहण्यासाठी प्रत्येक शेतकर्यांने दरवर्षी आवर्जुन 7/12 च्या उतार्याची
नक्कल घेऊन मूळ फाईलला लावली पाहिजे. जमीन मालकीची झाल्यापासूनचे सर्व 7/12
उतारे या फाईलमध्ये लावल्यास शेतकर्याच्या नवीन पिढीलादेखील आपले हक्क
समजण्यास मदत होईल.<br />
<br />
<span class="style11">(3) जमीन मोजणीचे नकाशे :</span><br />
ज्या ज्या जमीनी आपल्या मालकीच्या अगर वहिवाटीच्या आहेत, अशा जमीनीच्या
मोजणीचे नकाशे प्रत्येक शेतकर्याजवळ असणे आवश्यक आहे. शेजारच्या
शेतकर्याने अतिक्रमण केल्यानंतर ऐनवेळी धावपळ करुन किंवा अर्जंट मोजणीची
फी भरुन गरजेनुसार जमीन मोजण्यापेक्षा आपल्या सर्व जमीनी एकदा रितसर मोजून
त्यांचे नकाशे आपल्याजवळ ठेवणे शेतकर्याच्या हिताचे आहे.<br />
<strong><br />
(4) जमीनीचे मूळ टिपण व फाळणीचे उतारे :</strong><br />
शासनामार्फत जमाबंदी करतांना राज्यातील सर्व जमीनी मोजण्यांत आल्या असून
त्यांचे मोजमाप या टिपण पुस्तकात नोंदविलेले असते. आपल्या मालकीच्या
जमीनीचे मूळ टिपण व फाळणीचे उतारे तालुका निरिक्षक, भूमी अभिलेख (मोजणी
खात्याच्या कार्यालयाकडून) प्राप्त करुन घेऊन आपल्या मूळ फाईलला लावावेत.
या नकलांमुळे जमीनीचे एकूण क्षेत्रफळ, लांबी, रुंदी समजण्यास शेतकर्याला
मदत होईल.<br />
<strong>(5) 8अ चा उतारा :</strong><br />
आपल्या नावावर एकूण कोणकोणत्या गटातील किती जमीन आहे हे दर्शविणारा गांव
दप्तरातील नमुना म्हणजे 8अ चा उतारा होय. जमीन जर खरेदीची असेल तर, खरेदी
तारखेनंतर घेतलेला 8अ चा उतारा फाईलला लावावा तसेच दरवर्षी शेतसारा
भरल्यानंतर 8अ चा उतारा फाईलला लावावा. जमीन जर वडीलोपार्जित चालत असलेली
असेल तर वडील हयात असतांना त्यांच्या नावावर एकूण किती जमीन होती व आजरोजी
आपल्या नावावर किती जमीन आहे हे दाखविणारे दोन्ही 8अ चे उतारे प्राप्त करुन
घेऊन फाईलला लावले पाहिजेत.<br />
<span class="style9"><strong>(6) इतर हक्कातील नोंदीविषयक कागदपत्रे :</strong></span><br />
आपल्या मालकीच्या कोणत्याही जमीनीबाबत इतर हक्कांमध्ये काही नोंदी
असल्यास त्याबाबतची कागदपत्रे शेतकर्यांनी मूळ फाईलमध्ये लावली पाहिजेत.
यामध्ये मुख्यत: सोसायटीच्या कर्जाच्या बोजाच्या नोंदी ज्या "ई"
करारपत्राच्या आधारे करण्यांत त्या "ई" करारपत्राचा नमुना, किंवा बँकेचे
कर्ज घेतलेले असल्यास गहाणखताची प्रत इत्यादींचा समावेश होतो. जमीनीमध्ये
हक्क सांगणार्या काही व्यक्तिंची नांवे इतर हक्कात असल्यास ती नोंद
कशाच्या आधारे आली हे सांगणारी कागदपत्रे मूळ फाईलला लावणे आवश्यक आहे.<br />
<span class="style9"><strong>(7) जमीन महसूलाच्या पावत्या :</strong></span><br />
दरवर्षी जमीन महसूल भरल्यानंतर तलाठयामार्फत दिल्या जाणार्या पावत्या हा
एक कायद्याच्या ञ्ृष्टीने अतिशय महत्वाचा पुरावा मानला जातो. हा पुरावा
शेतकर्याने व्यवस्थित सांभाळून व अद्यावत स्वरुपात ठेवला पाहिजे.<br />
<strong>(8) घराच्या मालकी हक्काबाबतचे रेकॉर्ड :</strong><br />
शेतकर्याने शेतात किंवा अन्यत्र घर बांधले असेल तर त्या घराच्या बाबतीत
मिळकतीचा उतारा, खरेदी पत्र, घरपट्टी भरल्याच्या पावत्या इत्यादी महत्वाची
कागदपत्रे देखील या फाईलमध्ये लावावीत.<br />
<strong>(9) पूर्वीचे खटले व त्या विषयीची माहिती :</strong><br />
स्वत:चे हितसंबंध असणार्या सर्व जमीनींच्या बाबतीत पूर्वी कोणतीही केस
कोणत्याही कोर्टात चालली असेल तर अशा केसची कागदपत्रे, त्यातील जबाबाच्या
प्रती, निकाल पत्र, इत्यादी कागदपत्रे काळजीपूर्वक जपून ठेवली पाहिजेत.<br />
<strong><br />
(10) इतर कागदपत्रे :</strong><br />
या शिवाय शेतकर्याच्या जमीनीचा ज्या ज्या ठिकाणी संबंध येतो, त्या
संदर्भात जो कागदोपत्री व्यवहार केला असेल, त्या संबंधीची सर्व कागदपत्रे
जपून ठेवली पाहिजे. यामध्ये तगाई माफीचे आदेश, सारा माफीचे आदेश, नवीन
शर्तीने जमीन दिली असल्यास त्याबाबतचे आदेश, भूसंपादनाची नोटीस, कृषी
गणनेच्या वेळी दिलेली माहिती, किंवा अन्य महत्वाची कागदपत्रे यांचा समावेश
होतो.<br />
अशा तर्हेने जर प्रत्येक शेतकर्याने आपल्या जमीनीचे
रेकॉर्ड ठेवले तर, प्रत्येक शेतकर्याला व त्यांच्या मुलांनादेखील आपले
जमीनीविषयक हक्क अधिक चांगल्या ञ्ृष्टीने समजून घेता येतील व मालमत्तेमधील
भांडणे कमी होण्याला मदत होईल. शिवाय ऐनवेळी कोणतीही कागदपत्रे
मिळवण्यासाठी फारशी धावपळ करावी लागणार नाही. पिढयानपिढया कष्ट करणार्या
शेतकर्याला सुध्दा आपल्या नावावर कोणकोणते गट नंबर आहेत, त्यापैकी कोणत्या
गटावर कर्ज काढलेले आहे, कोणता गटनंबर कूळ कायद्याच्या वादात अडकलेला आहे
असा फरक कळून येत नाही. जमीनीसंबंधीचे रेकॉर्ड वरीलप्रमाणे अद्यावत
ठेवल्यास त्याच्या हिताचे संरक्षण होण्यास निश्चितपणे </td></tr>
</tbody></table>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-54371515222468623732013-08-14T04:01:00.001-07:002013-08-14T04:01:48.742-07:00माहिती तंत्रज्ञान शेतीसाठी उपयुक्त <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
शेतीमधील नवीन तंत्रज्ञाना बरोबरीने
इंटरनेटवर देखील माहितीचा प्रचंड खजिना वेबसाईटवर त्याबाबतची माहिती...</div>
<br />
<br />
<div>
<div style="text-align: justify;">
<b>www.agri.mah.nic.in</b> :
महाराष्ट्र शासनाच्या कृषी विभागाचे हे अधिकृत संकेतस्थळ
आहे.या संकेतस्थळवर कृषी विभाग,त्यातील नवी भरती ,विभागाची कार्यपद्धती आदी
माहिती सुरुवातीला दिली आहे.तसेच राज्याचा नकाशा दिला आहे.त्यातील
प्रत्येक जिल्हावार माउसने क्लिक केल्यावर त्या त्या जिल्हातील शेती
संबधीची माहिती मिळते.त्याशिवाय बियाणे,खते,कीटकनाशके यांच्या उपल्बधतेची
माहितीही या संकेतस्थळावर मिळते.विशेष म्हणजे हे संकेतस्थळ मराठी भाषेतही
पाहाण्याची सोय आहे.<span id="fullpost"> </span></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
<b>या संकेतस्थळावर उपल्बध असलेली महत्वाची माहिती:</b></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
1) शैक्षणिक,माती परीक्षण आणि कीडनाशक अंश तपासणी प्रयोगशाळांची माहिती</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
2) हवामानाचा अंदाज,मह्त्वाचे नकाशे, सादरीकरणे, टेंडर्स </div>
<div style="text-align: justify;">
3) बाजारभाव, निर्या, किमान आधारभूत किंमत</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
4) शेतीसंबधित महत्वाची आकडेवारी,राष्ट्रीय पीक विमा </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
5)
पीक उत्पादन,प्रतवारी, अन्नप्रक्रिया, सेंद्रियशेती,जैवतंत्रज्ञान,ग्रीन
हाउस, उतीसंवर्धन, एकात्मिक पीक व्यवस्थापन ,मृद व जल संधारण इत्यादीची
सविस्तर माहिती </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
6) हवामानाचा अंदाज,मह्त्वाचे नकाशे, सादरीकरणे, टेंडर्स </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: justify;">
7) मह्त्वाचे संपर्क ,प्रदर्शने,प्रशिक्षण कार्यक्रम</div>
<div style="text-align: justify;">
8) विविध योजना, जीआर, लाभार्थींची नावे, कृषीविषयक शासकीय प्रकाशने</div>
<div style="text-align: justify;">
9) <span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;">नॅशनल हॉर्टीकल्च</span><span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;">र मिशन आणि </span><span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;">नॅशनल फूड सिक्युरिटी मिशन यासंबंधीची माहिती.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal;"><span class="Apple-style-span" style="line-height: 14px;">या संकेतस्थळावर जाण्यासाठी <a href="http://mahaagri.gov.in/IndexM.aspx">येथे</a> </span></span><span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;">क्लिक करा.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;"><b><br /></b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;"><b>www.apeda.com:</b></span><span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; line-height: 14px;"><span class="apple-style-span"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">'</span></span><span class="apple-style-span"><span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">कृषी व प्रक्रियायुक्त अन्न निर्यात विकास प्राधिकरण</span></span><span class="apple-style-span"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">' (</span></span><span class="apple-style-span"><span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">अपेडा) या संस्थेचे हे संकेत स्थळ आहे.यावर संस्थेची माहिती</span></span><span class="apple-style-span"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">,</span></span><span class="apple-style-span"><span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">नोंदणी करण्याची पद्धत</span></span><span class="apple-style-span"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">,</span></span><span class="apple-style-span"><span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">संस्थेची कार्य पद्धती</span></span><span class="apple-style-span"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">, </span></span><span class="apple-style-span"><span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">भारताचे निर्यात विभाग</span></span><span class="apple-style-span"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">,</span></span><span class="apple-style-span"><span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">बासमती निर्यात विकास संस्था,अभ्यास अहवाल,प्रकाशने, आपेडा कडून निर्यात केली जाणारी उत्पादने,त्यांच्या </span></span><span class="Apple-style-span" style="font-size: 16px; line-height: 18px;">लॅब
रेग्नीशन सिस्टीम,व्यापारासंदर्भातील माहिती,ट्रेड जंक्शन,आंतराष्ट्रिय
किंमती, पीकनिहाय आयातदार व निर्यातदारांची यादी आदी माहिती या संकेत
स्थळावर मिळू शकते.त्याच प्रमाणे काही आंतरराष्ट्रिय मह्त्वाच्या घटना,
निर्यातीसंबंधी नवे निर्णय तसेच नव्या योजना,इंडीयन अॅग्री ट्रेड
जंक्शन,ग्रेपनेट इत्यादी बद्दलची माहिती या संकेत स्थळावर उपल्बध आहे.ही
माहिती हिंदी मध्ये पाहण्यासाठी <a href="http://www.apeda.gov.in/apedawebsite/index.asp">येथे</a> क्लिक करा.</span></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;"><b><br /></b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-weight: bold; line-height: 14px;"></span><span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;"><b>www.nabard.org:</b>हे
संकेतस्थळ राष्ट्रीय कृषी आणि ग्रामीण विकास बँकेचे(नाबार्ड) आहे.बँकेची
माहिती,तिची विकासकार्य,मॉडेल्स प्रकल्प,ग्रामीण अर्थव्यवस्था,नाबार्डचे
विभाग,कर्जपुरवठा विषयी माहिती, नाबार्ड रुरल बॉडस,न्यूजलेटर.नोकरीच्या
संधी,संद्या चालू असलेली कामे, तसेच ताज्या घडामोडी, टेंडर्स, वार्षीकअहवाल
आदी बाबदची सविस्तर माहिती या संकेतस्थळावर उपल्बध आहे.या </span><span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">संकेतस्थळावर जाण्यासाठी <a href="http://www.nabard.org/">येथे</a> क्लिक करा.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<div>
<b><br /></b></div>
<div>
<b>कृषी विद्यापिठांचे संकेतस्थळे </b>:</div>
<div>
www.dbskkv.org:</div>
<div>
डॉ.बाळासाहेब सावंत कोकण कृषी विद्यापीठ,दापोली </div>
<div>
www.mpkv.mah.nic.in:</div>
<div>
महात्मा फुले कृषी विद्यापीठ, राहुरी </div>
<div>
www.mkv2.mah.nic.in</div>
<div>
मराठवाडा कृषी विद्यापीठ, परभणी </div>
<div>
www.pdkv.mah.nic.in</div>
<div>
डॉ.पंजाबराव देशमुख कृषी विद्यापीठ, अकोला </div>
<div>
महाराष्ट्रतील कृषी विद्यापीठांची संकेतस्थळे.</div>
<div>
<b style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;"><br /></b></div>
<div>
<b style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">शेतीविषयी महत्वाची संकेतस्थळे खालील प्रमाणे </b></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">1) <a href="http://www.mpeda.com/">www.mpeda.com</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">2) <a href="http://www.nashikgrapes.in/">www.nashikgrapes.in</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">3) <a href="http://www.cift.res.in/">www.cift.res.in</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">4)<a href="http://www.cirb.gov.in/">www.cirb.gov.in</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">5) <a href="http://www.crri.nic.in/">www.crri.nic.in</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">6) <a href="http://www.cpcri.gov.in/">www.cpcri.gov.in</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">7) <a href="http://www.cswri.ernet.in/">www.cswri.ernet.in</a></span></div>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">8) <a href="http://www.mcxindia.com/">www.mcxindia.com</a></span></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">9) <a href="http://www.mafsu.in/">www.mafsu.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">10) <a href="http://www.ciphet.in/">www.ciphet.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">11) <a href="http://www.nrcb.tn.nic.in/">www.nrcb.tn.nic.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">12) <a href="http://www.cicr.org.in/">www.cicr.org.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">13) <a href="http://www.msamb.com/">www.msamb.com</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">14) <a href="http://www.lisr.nic.in/">www.lisr.nic.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">15) <a href="http://www.icar.org.in/">www.icar.org.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: Mangal; font-size: 16px; line-height: 18px;">16) <a href="http://www.lihr.res.in/">www.lihr.res.in</a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-41782068345213504612013-06-10T05:46:00.001-07:002013-06-10T05:46:49.096-07:00लिंबू-<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="justify" style="background-color: white; margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
लिंबू-</div>
</div>
<ol start="1" style="background-color: white;" type="1">
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
कागदी लिबू - मध्यम प्रतीचा जमीनीत 6*6 मिटर अंतरावर लागवड करावी.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
पी.डी.के.व्ही. लाईम हा नवीन वाण जास्त फळे व चांगली प्रत आणि जास्त रस असलेला वाण आहे.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
साईसरबती 10 वर्षे वयापेक्षा जास्त मोठ्या झाडास 600..300..600 किलो एन.पी.के. प्रती हेक्टरी + 15 किलो निंबोळी पेंड, 15 किलो शेणखत । वर्ष । 10 वर्ष वयाचा झाडास दिल्यास ऊत्पादन वाढते. 40 टक्के नत्र जुनमध्ये 30 टक्के सप्टेबर व 30 टक्के जानेवारी मध्ये द्यावे.</div>
</div>
</li>
</ol>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-46307583746820071522013-06-10T05:45:00.002-07:002013-06-10T05:45:52.984-07:00डाळींब-<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="justify" style="background-color: white; margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
डाळींब-</div>
</div>
<ol start="1" style="background-color: white;" type="1">
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
डाळींबाचा पिकास द्यावयाच्या पालाशयुक्त खतासाठी म्युरेट ऑफ पोटॅश पेक्षा सल्फेट ऑफ पोटॅशची निवड करणे अधिक योग्य आहे आणि त्याचा वापर सेंद्रीय खताबरोबर केल्याने ऊत्पादनात वाढ होते.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
डाळींबामध्ये शॉट होल बोररच्या नियंत्रणासाठी क्लोरोपायरीफॉस 0.005 टक्के + डायक्लॉटॉव्हस 0.5 टक्के आणि कार्बारील 0.25 टक्के + बोर्डोमिश्रण 1 टक्के + ट्रायकोडर्मा व्हीरीडी 0.5 टक्के हा संस्कार इतरांपेक्षा 15 दिवसांनी सर्वात चांगला परिणाम आढळून आला.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
डाळींब नवीन वाण - फुले अरक्ता ( नं 11।3 (303) ) या वाणाचे फळ रक्तासारखे लाल दिसते. व उत्पादन 29.83 कि.ग्रा. । झाड मिळते या वाणाचे बी मऊ गोड व परदेशात पाठविण्यासाठी उत्तम आहे. ह्या वाणात फळावरील ठीपके व फुलकिडे यांचासाठी संवेदनशील आहे.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
डाळींबामध्ये फ्युजेरिअम विल्टचा नियंत्रणासाठी कार्बारील + बोर्डोमिश्रण + ट्रायकोडर्मा व्हेरीडी 0.5 टक्के चा चांगला परिणाम मिळाला च्या वापराने 30 दिवसानंतर झाडात चांगली सुधारणा दिसून आली.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
हलक्या जमिनीत 5 मिटर * 5 मिटर अंतरावर लागवड करुन पुर्ण वाढलेल्या डाळींबाच्या झाडांना सुक्ष्म नळी ठीबकद्वारे 20% ओलीत क्षेत्र मिळण्याइतके पाणी दर दिवसाआड देण्याची शिफारस करण्यात येत आहे. या पध्दतीत उत्पादनात लक्षणीय वाढ होते व पाण्याची 30 टक्के बचत होते.</div>
</div>
</li>
</ol>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-5121463089234298482013-06-10T05:42:00.003-07:002013-06-10T05:42:56.062-07:00टोमॅटो-<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="justify" style="background-color: white; margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
टोमॅटो-</div>
</div>
<ol start="1" style="background-color: white;" type="1">
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
टोमाटा व काकडीच्या पाने पोखरणा-या आळीच्या नियंत्रणासाठी कामरोमाझीन 0.003 % हे किटकनाशक प्रभावी दिसुन आले.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
टोमॅटोमध्ये फळे पोखरणा-या आळीच्या नियंत्रणासाठी झेंडुची लागवड 'Trap Crop' म्हणुन वापर करणे चांगले परीणामकारक दिसुन आले व फायद्याचे आढळले. सर्वात कमी फळे पोखरणा-या अळीचे प्रमाण Tomato + झेंडु (Merigold + Cypermethrin) या संस्कारामघील आढळले.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
टोमॅटोवरील फळपोखरणा-या आळीच्या प्रभावी नियंत्रणासाठी पीक 50 % फुलो-यावर आल्यानंतर प्रती हेक्टरी 250 रोगग्रस्त अळ्यांपासुन बनवलेली विषाणुंचे द्रावण (एच. एन. पी. व्ही. 250 एल. ई.) यांच्यातील फवारण्या 10 दिवसांच्या अंतराने घ्याव्यात.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
फळ पोखरणा-या आळीच्या नियंत्रणासाठी ट्रायकोग्रामा प्रीटीओसम या परोपजीवी किटकाचे 50 हजार प्रौढ प्रती हेक्टरी प्रसारण (2.5 लक्ष प्रौढ प्रती हेक्टर) या प्रमाणे आठवड्याच्या अंतराने 5 प्रसारणे करावीत पहिल्या प्रसारणापासुन 5 दिवसानंतर सदर किडीचा विषाणू (HNPV) 250 LE प्रती हेक्टरी या प्रमाणात आठवड्याच्या अंतराने पीक 50 % फुलो-यावर आल्यानंतर 3 फवारण्या देण्याची किंवा सदर किडीच्या विषाणूची 250 LE प्रती हेक्टरी 250 LE प्रती हेक्टरी या प्रमाणात आठवड्याच्या अंतराने 5 फवारण्या देण्याची शिफारस करण्यात येत आहे.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
मध्यम मर्यादीत वाढीच्या टोमॅटोच्या संकरीत वाणासाठी 20 टन शेणखत व 300:150:150 किलो प्रती हेक्टर नत्र,स्फुरद, पालाश या रासायनीक खतांच्या मात्रा देण्याची शिफारस करण्यात येत आहे. यापैकी निम्मे नत्र, संपूर्ण स्फुरद व पालाश तसेच पूर्ण शेणखताची मात्रा लागवडीवेळी द्यावी. उरलेले नत्र लागवडीनंतर 3 हप्त्यात विभागुन द्यावे.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
टोमॅटोच्या ' धनश्री' वानासाठी शेणखत 20 टन प्रती हेक्टर आणी मुख्य अन्नद्रव्य 200:100:100 नत्र, स्फुरद, पालाश प्रती हेक्टर देण्याची शिफारास केली आहे. टोमॅटोच्या पूर्व लागवडीच्या अगोदर शेणखताची पूर्ण मात्रा तसेच नत्र खताची अर्धी मात्रा, स्फुरद व पालाश खताची पूर्ण मात्रा द्यावी आणि नत्राची राहीलेली मात्रा तीन समान भागामध्ये करून 20 दिवसांच्या अंतराने द्यावी.</div>
</div>
</li>
</ol>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2267173441936020577.post-40181629249379748772013-06-10T05:42:00.000-07:002013-06-10T05:42:31.019-07:00भेंडी-<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="justify" style="background-color: white; margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
भेंडी-</div>
</div>
<ol start="1" style="background-color: white;" type="1">
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
भेंडीच्या अर्का अनामिका वाणाच्या पश्चीम महाराष्ट्रातील मैदानी प्रदेशातील उन्हाळी पिकास प्रती हेक्टरी 150 किलो नत्र दोन हप्त्यात, 50 किलो स्फुरद व 75 किलो पालाश खते द्यावीत.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
भेंडी बिजोत्पादनाच्या उत्पादनाकरीता 30 X 40 सेमीवर टोकण आणि 100+50+50 किलो नत्र,स्फुरद,पालाश प्रती हेक्टरी खतमात्रा योग्य.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
भेंडीच्या पिकासाठी 20 टन चांगले कुजलेले शेणखत, 100 किलो नत्र, 50 किलो स्फुरद, 50 किलो पालाश प्रती हेक्टरी पेरणीच्या वेळेस द्यावे. फक्त नत्राची मात्रा 50 % पेरणीच्या वेळेस द्यावी व उरलेली 50 % मात्रा एक महीन्यानंतर देण्याची शिफारस आहे. त्याच बरोबर 30 X 20 सेमी अंतरावर पेरणी केल्यामुळे बियाणे जास्तीत जास्त मीळते.</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
भेंडी नवीन वाण फुले उत्कर्ष (जी.के IV-3-3-3) या वाणाचे उत्पादन 23 टन प्रती हेक्टरी आहे. हे उत्पादन अर्का अनामीकापेक्षा 43.26 % जास्त आहे. अर्का अनामीकाचे उत्पादन प्रती हेक्टरी 16.12 टन आहे. हा वाण हळदी रोग (Yellow Vein mosaic virus) साठी प्रतीकारक आहे. फळांची क्वालीटी चांगली आहे व त्यांची परिपक्वताही लवकर आहे. (पहीली तोडणी 49 ते 52 दिवस)</div>
</div>
</li>
<li><div align="justify" style="margin: 1.74mm 0mm; padding: 0mm;">
<div style="text-indent: 0mm;">
जी.के IV-3-3-3 या वाणाने 215.92 क्विंटल प्रती हेक्टर हे सर्वाधीक उत्पादन दिले. फळे आकर्षक, सरळ, लुसलुशीत हिरवीगार व चकचकीत आहेत केवडा रोगाचा प्रादुर्भाव कमै दिसला. खरीप व उन्हाळी लागवडीस पूर्व प्रसारीत केला.</div>
</div>
</li>
</ol>
</div>
Unknownhttp://www.blogger.com/profile/04499655989359152422noreply@blogger.com